Čečejovce
@ :: Okolie ::
Dec 12 2011, 12:03 (UTC+0) | Poloha
Čečejovce sa nachádzajú v západnej časti Košickej kotliny. Administratívne sú súčasťou okresu Košice – okolie v Košickom samosprávnom kraji.
Od krajského mesta Košice sú Čečejovce vzdialené 22 kilometrov, vedie k nim cesta I. triedy č.50 (E 571) v smere Košice – Rožňava.
Nadmorská výška v 2400 hektárov veľkom katastri sa pohybuje od 186 do 293 metrov. Uprostred obce je nadmorská výška 205 metrov.
História
Kataster Čečejoviec bol osídlený už v dobe kamennej v čase bukovohorskej kultúry cca 5000 rokov p.n.l. V 10. a 11. storočí nachádzalo slovanské osídlenie. Prvú písomnú zmienku o existencii obce však poznáme až z roku 1317, kde sa spomína už ako rozvinutá dedina s kostolom, teda musí byť oveľa staršia a v danom čase už platila cirkevné desiatky.
Zachoval sa písomný doklad z roku 1329, keď v Čečejovciach vyberal pápežské desiatky tamojší farár Michal.
Prvý písomný záznam, ktorý uvádza vlastníctvo obce, pochádza však až z roku 1365. V tom čase Čečejovce patrili rodu Aba, konkrétne Petrovi, synovi Imricha zo Siskavy. Okrem Čečejoviec z blízkych obcí vlastnil aj Cestice, Komárovce, Mokrance a Budulov.
Pred rokom 1402 dedina patrila kráľovi Žigmundovi Luxemburskému, ktorý ju v danom roku vymenil spolu s Veľkou Idou, Komárovcami, Cesticami, Mokrancami a Budulovom za majetky v Berehovskej stolici, ktoré mal vo vlastníctve Peter z Perína. Tým sa dostali Čečejovce do jeho vlastníctva.
Aj v roku 1427, keď sa konali portálne súpisy, obec patrila Petrovi z Perína. V týchto rokoch sa obce nezdaňovali podľa počtu osôb, ale podľa počtu port. Porta je široká brána vedúca do hospodárskej usadlosti, ktorou môže prejsť plne naložený voz ťahaný koňmi. Na jednu portu (čiže hospodársku usadlosť) sa dnes počíta minimálne sedem ľudí ako rodina sedliaka so služobníctvom, ale pokojne ich mohlo byť aj dvadsať. V roku 1427 sa v Čečejovciach nachádzalo 53 port, čo je naozaj veľmi veľa, išlo teda najmä o poľnohospodársku obec, v ktorej žilo minimálne 371 obyvateľov.
V roku 1549 patrili Čečejovce k hradu Veľká Ida.
Podľa zápisu z roku 1553 bolo v Čečejovciach už len 14 port a obec vlastnil František z Perína. V roku 1564 tu bolo už len 8 port a o obec sa delili Ján z Perína a ďalší dvaja majitelia, ktorými boli Michal Czeczey a Juraj Draškovič.
Na prelome 17. a 18. storočia vplyvom tureckých nájazdov, kuruckých povstaní a morovej epidémie obec na čas zanikla, avšak v roku 1715 tu už bývali štyria želiari. Ďalší zápis z roku 1720 uvádza, že na území Čečejoviec žijú len dvaja sedliaci.
V roku 1835 obec zasiahlo zemetrasenie, ktoré okrem iného poškodilo rímsko-katolícky kostol.
Boje I. svetovej vojny sa územia Čečejoviec bezprostredne nedotkli, avšak do armády museli narukovať muži, z ktorých sa 23 domov nikdy nevrátilo.
Dramatický priebeh tu mala II. svetová vojna. V druhej polovici decembra 1944 už bola blízka Buzica oslobodená, frontová línia zastala na rieke Ida. Zo strany Čečejoviec tam mierili nemecké delá, z opačnej strany delá Červenej armády. Na Nový rok 1. januára 1945 sa obec dostala pod sústredenú paľbu ruských kaťuší, kanónov aj leteckého bombardovania. Počas bojov bolo 83 objektov úplne zničených a 245 poškodených. To, že tu stál front bolo aj príčinou politických rozhodnutí Stalina. Z juhu postupoval II. ukrajinský front, zo severu IV. ukrajinský front. Stalin chcel, aby Košice oslobodil IV. ukrajinský front, ktorý však zastavili ťažké boje na Dargove. Pokiaľ by mohol II. ukrajinský front postupovať, Košice by boli oslobodené už v roku 1944. Čečejovce nakoniec oslobodili 17. januára 1945, pričom boje medzi Nemcami a Červenou armádou priamo v uliciach neprebiehali, pretože sa Nemci z dediny stiahli.
Genéza názvu obce
1317 - villa Cech
1319 - villa Chech
1329/1416 - villa Cheech, poss. Cheech
1332-1335 - Chech
1365/1548 - Chech
1402 - poss. Chech (Shech), Chech
1404 - Chech
1408 - Chech
1410 - Chech
1419 - Chech
1427 - Chech
1431 - Chech
1449 - poss. Chech
1454 - Cheech
1475 - poss. Checz
1511 - Chech, poss. Czecz
1549 - poss. Checz
1553 - Chech
1773 - maďarsky: Csécs
1786 - Cschecsch
1808 - slovensky: Cžeč, maďarsky: Csécs (Nagy Csécs)
1851 - maďarsky: Csécs
1868 - slovensky: Čečovce
1903 - slovensky: Čečejovce
Súčasnosť
Čečejovce majú niečo málo nad 2 000 obyvateľov. K dedine patrí aj osada Seleška. Z hľadiska turistického ruchu je historicky vzácny a unikátny ranogotický kostol, ktorý bol postavený ešte pred rokom 1300. V jeho svätyni sa nachádzajú vzácne a mimoriadne zachované fresky, ktoré vznikli približne v polovici 14. storočia.
Pozornosť púta aj pamätník obetiam I. a II. svetovej vojny so svätoštefánskou korunou a barokový kaštieľ z 18. storočia.
Kontakt
Adresa: Obecný úrad, Buzická 55, 044 71 Čečejovce
Telefón: 055 / 4649 201
E-mail: cecejovce@gmail.com
Domovské stránky: http://www.cecejovce.sk
Kultúrne dedičstvo a prírodné bohatstvo
Ranogotický kostol
Kaštieľ Sirmaiovcov
Pamätník obetiam vojen
Staré príbehy z obce
Jeden Boh, dva kostoly - príbeh zo školského prostredia z čias I. ČSR, keď sa začalo v Čečejovciach učiť po slovensky - autor: Slavomír Szabó
Utečte a žite! - príbeh z novembra 1944, keď Čečejovce patrili pod Horthyho Maďarsko - autor: Slavomír Szabó
Belova krivda - príbeh z augusta 1945, keď sa v Čečejovciach ukazovali už len poslední ruskí vojaci - autor: Anna Domaniková
Spracoval: Slavomír Szabó
Použitá literatúra:
Branislav Varsik: Osídlenie Košickej kotliny
Autorský kolektív: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
Július Pelegrin: Čečejovce
***
Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita III, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
|
|
