login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Oct 13, 2017

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(219)

vložiť obrázok do galérie

Slovenský kras: Horný vrch

@ :: Roznava - Okolie ::     Oct 07 2011, 13:10 (UTC+0)








Národný park Slovenský kras tvorí sedem planín (Silická, Plešivecká, Koniar, Horný vrch, Dolný vrch, Zádielska a Jasovská) obklopujúcich Rožňavskú a Turniansku kotlinu. Planiny oddeľujú vodné toky potokov a riek Štítnik, Slaná, Čremošné, Turňa, Blatnica, Hájsky potok a Bodva. Iba Silickú planinu od planiny Horný vrch rozdeľuje horské sedlo Soroška a planina Dolný vrch nad prameňom riečky Turňa nie je od Silickej planiny oddelená vodným tokom. (V niektorých materiáloch je planina Dolný vrch uvádzaná ako podcelok Silickej planiny.)

Vyčlenenie územia

Planina Horný je zo západnej strany ohraničená Jablonovským sedlom, známejším ako horský priechod Soroška, z východnej strany Zádielskou dolinou. Ďalej na východ po Zádielskej doline pokračuje Zádielska planina.

(V niektorých materiáloch je aj Zádielska planina radená ako súčasť planiny Horný vrch, čím pokračuje až na Turniansky hrad. Takéto členenie však bolo prijaté v rámci vymedzenia planiny Horný vrch pri stanovení chráneného vtáčieho územia NATURA 2000. Z hľadiska geomorfologického a topografického však ostáva Zádielska planina samostatným celkom.)

Rozloha Horného vrchu je 5 861, ha nadmorská výška od 220 do 920 metrov, pričom tento vysoký rozdiel je daný najmä jej južnou časťou, kde planinu lemuje Turnianska kotlina. Zo severnej strany planinu ohraničuje cesta vedúca spoza horského priechodu Soroška od obce Lipovník až po horný koniec Zádielskej doliny.

Ochrana UNESCO

Planina Horný vrch je súčasťou Národného parku Slovenský kras. Jeho právna ochrana je zabezpečená od roku 1973, kedy bola vyhlásená chránená krajinná oblasť Slovenský kras, v roku 1977 sa Slovenský kras dostal do zápisu „UNESCO – Človek a biosféra“ v rámci medzinárodnej siete biosférických rezervácií. V roku 2002 bol celý Slovenský kras, včítane Horného vrchu, vyhlásený za národný park.

Na území Slovenského krasu sa nachádza vyše tisíc registrovaných jaskýň a priepastí. Tento jav je spôsobený vápencovým geologickým podložím. Na Hornom vrchu sa nachádzajú len jaskyne, ktoré nie sú verejnosti prístupné. Známa je napríklad Oltárna jaskyňa nad obcou Hrhov, ktorá mala v minulosti aj kultový význam, ale aj Veterná jaskyňa a mnohé iné. Z hľadiska ochrany tu však platí najvyšší 5. stupeň, teda i pri náhodnom objavení vchodov do týchto jaskýň je zakázané do nich vstupovať. Z tohto hľadiska ani v tomto článku neuvádzame ich polohy.

Na planine sa nachádza väčší počet závrtov (najmä pokiaľ idete po červenej turistickej značke), nie sú však natoľko veľké a hlboké ako na Silickej planine. To isté platí aj o škrapových poliach.

Na mapách i v mnohých turistických príručkách je ako miestna zaujímavosť vyznačené Lúčanské jazierko na červenej turistickej značke. Toto jazierko už však zaniklo. Išlo o upchaný závrt, ktorý bol napájaný z blízkeho vodného zdroja. Vyhlásením územia za národný park sa zastavilo pasenie dobytka na planine. Ochranári stratu vody v jazierku vysvetľujú tým, že dobytok územie udupával a robil jeho podložie málo priepustným pre vodu, ktorá sa takto udržiavala vo vodnom zdroji jazierka. Teraz, keď sa tam už nepasie, voda preteká priamo vápencovým podložím do podzemia takmer na celej ploche.

Z vodných zdrojov je možné počítať už len s vyvieračkou Mútna studňa, ktorá sa nachádza hodinu pešej chôdze po červenej turistickej značke od Lúčanského jazierka v smere na Sorošku.

Prostredie – fauna

Pokiaľ máte rád prechádzky osamote alebo v tichých skupinkách, počítajte s tým, že pri prechode Horným vrchom máte veľkú pravdepodobnosť opakovane stretnúť srnca lesného (Capreolus capreolus) . Pri večerných a skorých ranných prechádzkach diviakov lesných (Sus scrofa) . Pri väčšom šťastí aj jeleňa lesného (Cervus elaphus). Človek musí mať veľké šťastie, aby sa mu podarilo uvidieť také plaché tvory rys ostrovid (Lynx lynx) alebo mačka divá (Felis silvesfris). Podobne je na tom aj jazvec lesný (Meles meles), ktorý je viacmenej nočným tvorom. V roku 2010 ochranári zaevidovali medveďa hnedého (Ursus arctos), ktorého pri Hrhove zrazil vlak. Pravdepodobne však išlo o zatúlané zviera, ktorého výskyt je v tejto časti Slovenska veľmi raritný. Z malých cicavcov celkom roztomilo pôsobia plch veľký (Glis glis), plch hôrny (Driomys niledula) a pĺšik lieskový (Muscardinus avellanarius).

Najmä severný a južný okraj planiny, ktoré sú v časti odlesnené a preslnené, poskytujú priestor pre jaštericu zelenú (Lace viridis) . Z hadov tu žije náš najväčší plaz užovka stromová (Elaphe longissima), ktorá dorastá až do dĺžky dva metre, avšak nie je jedovatá ani inak nebezpečná.

V letnom období je prechádzka planinou ako výlet do krajiny motýľov, ktorých tu žije vysoký počet druhov.

Zo vzácnych vtáčích druhov je tu evidovaný výskyt leleka lesného (Caprimulgus europaeus), ďatla prostredného (Dendrocopos medius), škovránka stromového (Lullula arborea) , penice jarabej (Sylvia nisoria), z dravcov včelára lesného (Pernis apivorus), orla krikľavého (Aquila pomarina), orla kráľovského (Aquila heliaca) , sokola rároha (Falco cherrug), sokola sťahovavého (Falco peregrinus) a ďalšie.

Prostredie – človek

Z hľadiska kultúrno-územného členenia sa planina Horný vrch nachádza na území Gemera a Abova. Je to však trochu polemické. V minulosti patrila k Turnianskej župe, ktorá sa neskôr stala súčasťou Turniansko-Abovskej župy, teda inklinovala k Abovu, ktorého centrom boli a sú Košice. V súčasnosti sa však členenie prirodzených kultúrno-historických regiónov riadi podľa okresov bez ohľadu na prirodzený historický vývoj. Obec Dvorníky je poslednou v okrese Košice-okolie a vyznačuje sa ako Abov, susedná obec Hrhov už patrí k okresu Rožňava a vyznačuje sa ako Gemer.

Planina Horný vrch bola osídlená už v praveku. Archeologické vykopávky z Oltárnej jaskyne, alebo nálezísk Veľký Pakan, Hradisko i ďalších dokumentujú výskyt človeka v dobe kamennej, bronzovej, laténskej i rímskej.

Na samotnej planine sa nenachádza žiadna obec. Z juhu sú to však Jablonov nad Turňou, Hrhov, Dvorníky, Zádiel, zo severu Lipovník, Drnava, Kováčová, Lúčka a Bôrka.

Obľúbené cesty a prístupové trasy

Prechádzajú tadiaľ dve turistické značky.

Červená od hornej časti Zádielskej doliny k obci Bôrka a ďalej stredom a severom planiny po Jablonovské sedlo (čiže Sorošku). Prechod trasy je stanovený 4 hodiny a 25 minút. Spočiatku prechádza najmä lesným prostredím, neskôr odlesnenou planinou a pokiaľ je jej dĺžka pre vás prijateľná, po výstupe na planinu ide o prechádzku len príjemne zvlneným prostredím bez ďalších výrazných výškových prevýšení. Značka je dobre schodná v oboch smeroch.

Žltá turistická značka začína na rovnakom mieste v hornej časti Zádielskej doliny. Vedie do Hrhova a prechod trvá 2 hodiny a 50 minút. Po krátkom strmšom výstupe prechádzate prevažne zalesnenými časťami planiny s niekoľkými menšími lúčkami. Po dosiahnutí južného okraja planiny nad obcou Hrhov sa vám však naskytne veľkolepý výhľad do Turnianskej kotliny, ktorý naozaj stojí za to. Ďalšie pokračovanie však vedie po extrémne strmom svahu do Hrhova a so slabším vyznačením trasy. Z toho dôvodu je lepšie žltú turistickú značku absolvovať od Zádielskej doliny do Hrhova a nie opačným smerom.

Spracoval: Slavomír Szabó


***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.