login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 07, 2017

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(212)

vložiť obrázok do galérie

Vlachovo: Pamätník obetiam vojny

@ :: Roznava - Okolie ::     Oct 06 2011, 14:24 (UTC+0)



Vlachovo, okres Rožňava: V centre obce, presne oproti vchodu do obecného úradu sa v malom parčíku nachádza pamätník obetiam vojen. Nie je to žiadne rezíduum éry komunistického režimu. Symbolizuje skutočnú úctu obyvateľov Vlachova. Nakoniec, pamätník tu postavili už rok po oslobodení, teda v roku 1946, keď bolo Československo ešte skutočnou demokratickou krajinou bez ideologickej manipulácie más.

I. svetová vojna a Vlachovo

Na pamätníku sa nachádzajú dve tabule so zoznamami mien. Jedna je venovaná I. svetovej vojne a následným útokom maďarskej červenej armády po vyhlásení I. Československej republiky. Boje I. svetovej vojny sa priamo Vlachova nedotkli, ale Vlachovčanov áno. Do vtedajšej uhorskej armády muselo narukovať 118 mužov z dediny. Ostali tu iba ženy, deti a starci. Nemal sa kto starať o polia, či pracovať na uživení rodín. Každý musel naviac odvádzať povinné potravinové dávky pre armádu. V situácii, kedy hrozil hladomor, ostali prázdne aj trhy a pre také bežné komodity ako je napríklad fazuľa, museli ženy chodievať na trh až do Tornale. Kupovať veľmi nemohli ani tam, pretože ceny boli neúmerne vysoké. Kilo múky napríklad stálo 15 zlatiek, čo bola pred vojnou cena za 50 kg múky. Vracajúc sa z tornaľských trhov sa ženy ukrývali pred uhorskými žandármi. Neraz sa totiž stalo, že cestou domov ich žandári chytili a nakúpené potraviny zhabali v prospech vojska.

Na konci vojny v obci vznikla vzbura, pri ktorej z Vlachova vyhnali notára a osadenstvo Andrášiho kaštieľa.

Prepadnutie Maďarskou republikou rád

Potom, ako bola 28. októbra 1918 vyhlásená Československá republika a 11. novembra 1918 kapitulovalo Nemecko, Vlachovčania očakávali čas mieru. V marci 1919 však vznikla Maďarská republika rád a jej armáda prepadla Československo. Na východe dobyla územie až po Bardejov, avšak v údolí rieky Slaná prerazila len po Vlachovo. V júni 1919 v údolí po železničnej trati došiel k Vlachovu maďarský obrnený vlak, ktorý spustil paľbu. Tú však opätovali československí delostrelci a vlak po boji ustúpil až k Rožňave, kde sa odohrávali ďalšie boje.

II. svetová vojna a Vlachovo

Počas II. svetovej vojny sa obyvatelia Vlachova aktívne zapojili do Slovenského národného povstania. Do povstaleckej armády nastúpilo okolo 30 mužov, ktorí boli priamo v obci a v dedine zasadal revolučný národný výbor i stredisko pomoci vojakom, ktorí tu prichádzali z východu i zo západu až od Martina. Jedno vojenské družstvo malo stanovisko priamo vo Vlachove a s občanmi sa podieľali na kopaní obranných zákopov pri Betliari. Po nemeckom útoku, ktorý SNP zastavil, sa Nemci spolu s Vlasovcami dostali 20. októbra 1944 až do Vlachova. Bolo to zlé najmä pre Vlachovčana Martina Elexu, ktorý keď počul od Vlasovcov ruštinu (vojská generála Vlasova boli spojenci Nemcov), začal ich vítať ako osloboditeľov. Zajali ho a odvliekli do Nemecka, kde zajatie našťastie prežil a do Vlachova sa vrátil až v júni 1946. V tento deň Nemci vyrabovali dedinu, ba vypustili aj rybníky, odkiaľ odniesli cca sedemtisíc kaprov. Potom nasledovali nútené práce obyvateľov na kopaní nemeckých zákopov pri obci. Od decembra 1944 Vlachovo okupovali aj ďalší spojenci fašistického Nemecka, ktorými boli vojaci maďarskej armády.

Pred oslobodením Nemci s Maďarmi vyhodili v dedine most do vzduchu a stiahli do zákopov. Proti nim stála 4. rumunská armáda, ktorá bojovala po boku ruskej Červenej armády. V noci z 23. na 24. januára 1945 spustili Rumuni paľbu z diel na zákopy, ktorú Nemci opätovali. Keď rumunskí vojaci prenikli až do dediny, priamo na Vlachovo viedla aj nemecko-maďarská paľba. Ján Elexa a Ján Černaj previedli rumunských vojakov lesmi poza obec tak, aby sa mohli blížiť aj z druhej strany, čím sa okupanti dostali do obkľúčenia. Dňa 26. januára museli Nemci a Maďari ustúpiť na Dobšinú a Vlachovo bolo oslobodené.

Počas II. svetovej vojny sa pridali k SNP nielen Vlachovčania, čo boli v tom čase doma, ale aj mnoho takých, ktorí boli v danom čase v rôznych vojenských posádkach. Celkovo do 1. československej armády na Slovensku po vyhlásení SNP a do 1. československého armádneho zboru, ktorý bojoval po boku Červenej armády, nastúpilo 92 Vlachovčanov. V partizánskych jednotkách bojovalo 14 obyvateľov obce a ďalších 29 mužov z obce sa pridalo k 1. československému armádnemu zboru v Poprade po oslobodení Vlachova, aby pokračovali v oslobodzovacích bojoch Československa pod velením Ludvíka Svobodu.


Spracoval: Slavomír Szabó

Informačné zdroje:
Spomienky obyvateľov obce
Ondrej Polák: Spomienky Vlachovčanov na protifašistický odboj v SNP a na boje v II. svetovej vojne
Ján Šlosár: Pohľady do histórie Vlachova
Vladimír Segeš a kolektív: Slovensko – vojenská kronika

***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.