login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Apr 30, 2018

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(235)

vložiť obrázok do galérie

Smolník: Barokový evanjelický chrám

@ :: Gelnica - okolie ::     Aug 05 2011, 16:04 (UTC+0)




Smolník, okres Gelnica: Jednou z národných kultúrnych pamiatok Smolníka je evanjelický kostol, ktorý pochádza z roku 1787. Na rozdiel od rímsko-katolíckeho kostola sv. Kataríny, ktorý sa nachádza uprostred obce na pahorku, je evanjelický kostol trochu zastrčený medzi domami severne od centrálneho námestia. Táto skutočnosť je daná historickým obdobím jeho vzniku, kedy evanjelici získali rovnosť a právo vyznávania svojho náboženstva, avšak s určitými obmedzeniami stavby chrámov.

História

Lutherova reformácia cirkvi sa začala na Spiši šíriť už v prvej polovici 16. storočia a nachádzala odozvu najmä medzi nemeckými usadlíkmi, ktorí v značnej miere tvorili aj obyvateľstvo Smolníka. Táto situácia pretrvávala do roku 1636, keď vymrel rod Turzovcov (Thurzo) a Spiš začali mocensky ovládať Čákiovci (Csáky). Noví páni začali s násilnou rekatolizáciou, ktorá sa okrem iného odrážala aj na rozdieloch baníckych platov medzi rímskymi katolíkmi a evanjelikmi. V dôsledku tejto situácie mnohé rodiny, ktoré nechceli zmeniť vieru, odchádzali za prácou do poľských baní.

Zmena nastala v roku 1681 po Šopronskom sneme, ktorý sa zaoberal aj postavením baníkov miest na území súčasného východného Slovenska. Práve tam získali právo stavať si vlastné kostoly. K výstavbe evanjelického chrámu však ešte nedošlo, pretože vieme, že v roku 1666 patril smolníckym protestantom terajší rímsko-katolícky kostol, ktorý však v roku 1687 museli katolíkom vrátiť. Výmena sa uskutočnila ešte dvakrát, a to keď pôvodne katolícky kostol vlastnili evanjelici od roku 1699 do roku 1700 a potom od roku 1704 do roku 1705.

Druhá výrazná zmena v postavení protestantov nastala s príchodom osvietenstva, ktorého najvýraznejšími zástupcami boli cisárovná Mária Terézia a jej syn cisár Jozef II. V roku 1781 cisár vydal tzv. tolerančný patent, ktorý garantoval občiansku rovnoprávnosť medzi evanjelikmi (luteránmi aj kalvínmi), pravoslávnymi a rímskymi katolíkmi. Protireformačné snahy sa stali nezákonnými a panovník si od svojho patentu sľuboval návrat evanjelických rodín do miest a obcí, čiže aj s tým súvisiaci rozvoj hospodárstva. Pravidlá pre vyznávanie nekatolíckej viery však umožňovali výstavbu evanjelických kostolov len mimo obytných zón a nesmeli mať vežu. (Tým sa dosahovalo, že boli oproti katolíckym zákonite menšie.) V roku 1783 cisár Jozef II. dokonca navštívil Smolník osobne a o štyri roky po jeho návšteve tu už stál evanjelický kostol.

Opis pamiatky

Kostol je postavený v neskoro-barokovom slohu. Napriek pompéznosti baroka však ide skôr o striedmejšiu architektúru, charakteristickú pre chrámy protestantských cirkví. Obdĺžnikový priestor kostola má rovný strop, ktorý je pri prechode do presbytéria zaoblený. Vstupný portál s kamennou šambránou má svetlík s mrežou a tri nad sebou umiestnené klenáky. Doplnený je označením roku 1787 a baníckym znakom.

Jednoduchosť platí i pre interiér, i keď ten súčasný nemá nič spoločné s dobou výstavby chrámu, ale pochádza z počiatku 20. storočia. V auguste v roku 1905 totiž Smolník zasiahol požiar, pri ktorom vyhoreli oba kostoly, tiež tabaková továreň. Z čias po obnove pochádza aj oltárny obraz maliara Rezöa Ocsára, ktorý namaľoval v roku 1906.
Nakoľko kostol nemá vežu, v priľahlej záhrade sa nachádza „zvonica“, ktorú tvorí zastrešený závesný mechanizmus bez stien. Nachádzajú sa v ňom tri zvony z roku 1938.

Prístupnosť pamiatky

Evanjelický chrám v Smolníku patrí Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Je filiálny a jeho fara sa nachádza v Mníšku nad Hnilcom. Otvorený je len v čase bohoslužieb, inak je turistom neprístupný.

Kontakt

Evanjelický a.v. cirkevný zbor Mníšek nad Hnilcom
č. 568
055 64 Mníšek nad Hnilcom
Tel: +421 53 48 96 106

GPS: N 48°43,856' / E 020°44,494'


Slavomír Szabó

Informácie k tomuto článku poskytol na základe svojej publikačnej činnosti a osobných konzultácií aj Ing. Ján Fritsch.

Ďalej - použitá literatúra:
M. Badík, L. Deli, R. Maguľa: 700 rokov baníctva v Smolníku (1970, vydali Železorudné bane, Závod Smolník)
J. Ilavský a kolektív: Smolník – mesto medenorudných baní (1993, vydalo združenie Mineralia slovaca)


***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.