login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 27, 2020

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(255)

vložiť obrázok do galérie

Stratená: Stratenský kaňon

@ :: Roznava - Okolie ::     Jul 20 2011, 13:26 (UTC+0)





Stratená, okres Rožňava: Je dlhý iba dva kilometre, a predsa každoročne priláka niekoľko tisíc turistov. Stratenský kaňon, vymodelovaný horným rokom rieky Hnilec, je súčasťou Stratenskej doliny, ktorá má 14 kilometrov a tiahne sa popri rieke od osady Dobšinská ¼adová Jaskyňa cez Stratenú až po Dedinky, kde sa roztvára do šírky pri vodnej nádrži Palcmanská Maša. Samotný kaňon však začína (alebo končí) približne kilometer na západ od Stratenej. Ponúka prechádzku po rovine s výhľadom na kolmé vápencové bralá, ktoré sú typické pre Národnú rezerváciu Slovenský raj.

Dnes znie takmer neuveriteľne, že týmto romantickým miestom až do roku 1972 prechádzali autá. Rieka Hnilec, ktorá v kaňone vytvára početné meandre, však bola pre cestnú premávku problematická. Počas dvoch kilometrov totiž prechádza z jednej strany cesty na druhú osemkrát. Zvyšovanie frekvencie premávky a nároky na údržbu mostov nakoniec dospeli v rozhodnutie cestu odkloniť vybudovaním tunela. Pokiaľ vstupujete do kaňonu z východnej či západnej strany, vždy uvidíte tunelový portál, ktorým sa pre vodičov skrátil dvojkilometrový úsek s úzkou cestou plnou zákrut na 325 metrov priamej jazdy gemerským podzemím. Stratenský kaňon sa tak otvoril turistom. Dnes je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Stratená.

Prístup

Stratenský kaňon sa nachádza necelú polhodinku chôdze po červenej značke od obce Stratená. Je potrebné ísť pozdåž cesty v smere na osadu Dobšinská ¼adová Jaskyňa. V prípade, že sa veziete autom, neďaleko ústia doliny sa dá zaparkovať.

Kaňon je prístupný aj zo západnej strany od osady Dobšinská ¼adová Jaskyňa. Tu však treba počítať s tým, že červenou turistickou značkou pôjdete popri frekventovanej ceste skoro hodinu.

Prechod

Prechod kaňonom je úplne bezproblémový, môžete ho absolvovať aj s detským kočíkom. Stará asfaltová cesta ostala, dnes ňou však kráčajú peší turisti, či cyklisti, ktorí tadiaľ prechádzajú po cyklotrase Ranč – Dobšinská ľadová jaskyňa – Dobšinský kopec – Palcmanská Maša.

Okolité skaly sú plné jaskýň a dutín, prístup k nim je však z dôvodu ochrany prírody zakázaný. Mimochodom, práve v okolí Stratenej sa (na planine Duča) nachádza Stratenská jaskyňa - druhý najväčší jaskynný komplex na Slovensku, ktorý s prepojenou jaskyňou Psie diery dosahuje dåžku 21 987 m. Súčasťou jaskyne je Rozprávkový dóm, ktorý je zasa so svojimi 79 017 kubickými metrami najväčším slovenským jaskynným dómom. Speleológovia majú v Stratenej svoju pracovnú stanicu, nie sú vylúčené ďalšie objavy aj priamo v kaňone, kde doposiaľ evidované jaskyne takéto rozmery nedosahujú.

Približne uprostred doliny sa nachádza križovatka turistických značiek. K červenej sa pridáva žltá, ktorá vedie na vyhliadkové miesto Havrania skala.

Červená značka vedie celým Stratenským kaňonom. Tým môžete prejsť aj za polhodinku, ale bolo by na škodu nespomaliť a nechať si ujsť pomalé a príjemné nasávanie atmosféry tunajšej prírodnej scenérie.

Kamenná tabuľa pocte Coburga

Pri vstupe do kaňonu od Stratenej upúta pozornosť kamenná tabuľa, ktorú v roku 1867 venovali maďarskí lekári a ochrancovia prírody pamiatke nemeckého podnikateľa Ágostona Coburga. Filip Coburg, prvý z Coburgovcov, zakúpil hutu v Stratenej od Čákiovcov (Csáky). Tým začala éra rozvoja, ktorou vznikla aj obec Stratená. Mimochodom, bratom Filipa Coburga bol Ferdinand Coburg, ktorý sa v rokoch 1908 až 1913 stal bulharským cárom. Stratenú navštívil aj osobne a prispel na výstavbu jej kostola.

Filip Coburg nechal vybudovať cestu, ktorá vedie Stratenskou dolinou (i kaňonom). Na mieste tabule bolo kedysi mohutné bralo, do ktorého nechal vystrieľať taký otvor, aby ním mohli prejsť naložené vozy. Miesto získalo pomenovanie Skalná brána. Žiaľ, po potlačená SNP, keď Stratená očakávala príchod nemeckých vojsk, sa partizáni rozhodli Skalnú bránu vyhodiť do povetria a zabrániť tak príchodu ťažkej bojovej techniky. To sa im celkom nepodarilo. Skalná brána ostala stáť, lenže už bola nestabilná a často z nej odpadávali veľké balvany. Preto museli po vojne Skalnú bránu opäť, tentoraz úspešne, vyhodiť do povetria.




Slavomír Szabó





***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.