login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 07, 2017

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(212)

vložiť obrázok do galérie

Štós: Pôvodne gotický kostol sv. Jána Nepomuckého

@ :: Okolie ::     Jul 04 2011, 13:53 (UTC+0)



Štós, okres Košice-okolie: Pravdepodobne najstaršou stavbou niekdajšieho baníckeho mesta a súčasnej obce Štós je pôvodne gotický rímsko-katolícky kostol sv. Jána Nepomuckého. Vysoká veža s cibuľovitou strechou je dominantou hornej časti obce.

História pamiatky

Obec Štós vznikla v druhej polovici 13. storočia, respektíve vyvinula sa z pôvodnej osady po príchode nemeckých prisťahovalcov. Rovnako z 13. storočia pochádza rímsko-katolícky kostol, ktorý je zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. Keďže tento svätec bol blahorečený až v roku 1729, je pravdepodobné, že kostol predtým niesol iné patroncínium.

Podľa povesti o vzniku Štósu stála slovenská uhliarska osada neďaleko Štóskeho sedla a pod ňou nemecká osada. Počas druhého vpádu Tatárov (1285) sa obyvatelia oboch osád údajne spoločne skrývali v horách. Po návrate našli svoje domovy vypálené. Rozhodli sa preto založiť spoločnú obec na mieste terajšieho Štósu a na znak priateľstva sa pustili aj do výstavby tohto kostola.

Chrámová jednoloďová stavba vznikla v gotickom slohu, avšak v roku 1542 prešla kompletnou prestavbou i dostavbou východnej lode. V dôsledku toho tu dodnes prevláda renesančný sloh.

Interiér

Dominantou interiéru je barokový oltár z roku 1727. Ústredným oltárnym obrazom je olejomaľba s výjavom zo života sv. Jána Nepomuckého. Obraz bol namaľovaný v roku 1791 maliarom Jozefom Sinajom.

Pravý bočný oltár zdobí olejomaľba Immaculaty z konca 18. storočia, ľavý bočný oltár olejomaľba Videnie svätého Jána evanjelistu z konca 18. storočia.

Strop je zdobený freskami z roku 1937, ktoré tu nechal vyhotoviť majiteľ vtedajšej štóskej nožiarskej fabriky Jozef Wlaszlovits.

Vo veži sa nachádza zvon z čias baroka, ktorý bol vyrobený v roku 1753.

Prístupnosť pamiatky

Kostol je turistickej verejnosti neprístupný, otvorený je len v čase bohoslužieb. Od jari do jesene však na chráme býva otvorená drevená brána, takže návštevník si má možnosť pozrieť interiér cez ozdobnú mrežu.

Slavomír Szabó







***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.