login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jan 08, 2018

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(230)

vložiť obrázok do galérie

Smolník: Banský inšpektorát, neskôr tabaková továreň

@ :: Gelnica - okolie ::     Jun 22 2011, 15:24 (UTC+0)


Smolník, okres Gelnica: Najmohutnejšou historickou budovou centrálneho námestia v Smolníku je niekdajší banský inšpektorát, neskôr známy ako tabaková továreň. Budova totiž vo svojej histórii slúžila na oba účely a oba preslávili Smolník nielen v celoštátnom, ale i v medzinárodnom meradle. V súčasnosti (jún 2011) je mohutný objekt síce kompletne rekonštruovaný, no opustený a na predaj; nájdete tu iba strážnu službu. Napriek tomu si z hľadiska histórie zaslúži pozornosť turistov.

História budovy ako banského inšpektorátu

Po útlme baníctva začiatkom 18. storočia nastal obrat, keď na trón nastúpila cisárovná Mária Terézia. Osvietená panovníčka v rámci svojich početných reforiem vydala v roku 1744 nariadenia pre vlastníctvo a prevádzkovanie baní, ktoré zvýšilo nielen ekonomickú prosperitu, ale aj život baníkov. Zásadnou zmenou bolo riadenie baní a ťažby už len podľa pokynov odborných zamestnancov vyšších banských komôr a z hľadiska potreby aj ich kontroly i pod pohľadom banských inšpektorátov. Zároveň podľa jej pokynov vznikli tri banícke školy, z toho dve na území súčasného Slovenska – v Kremnici a v Smolníku.

Rok 1747 bol z hľadiska vývoja pre Smolník prelomový v tom, že tu vznikol banský inšpektorát, ktorý bol podriadený len Dvornej komore vo Viedni. Úlohou inšpektorátu bola najmä kontrola ťažby a ekonomiky prevádzky jednotlivých baní, tiež bezpečnosť práce baníkov a dodržiavanie presne stanovených obchodných cien za meď, striebro a pušný prach, ktorý mal v baníctve veľké využitie. Úspech smolníckeho inšpektorátu sa prejavil aj tým, že už rok po jeho vzniku sa opätovne spustili do prevádzky okolité huty, ktoré dovtedy ostali pre nedostatok surovín zatvorené. O ďalšom vplyve rozvoja baníctva hovoria fakty: počas rokov 1751 až 1764 sa v Smolníku postavilo 62 murovaných a 84 drevených domov; vplyv prerastal aj do susedných obcí, kde sa v rovnakom časovom období v Štóse a vo Švedlári postavilo 65 domov. V roku 1760 žilo v Smolníku 5 000 obyvateľov, v roku 1787 až 6 050 obyvateľov. Význam mesta bol natoľko veľký, že ho 13. marca 1783 navštívil cisár Jozef II., ktorý tu i prenocoval. Nebol to jediný panovník, v roku 1809 sa tu dokonca dlhodobejšie utiahol princ Ferdinand (neskôr cisár Ferdinand V.), ktorý v Smolníku nachádzal úkryt pred Napoleonom.

Banský inšpektorát, ako dôležitý reprezentant viedenskej politiky, si zaslúžil aj majestátnu budovu hodnú veľkosti úradu. Táto sa po výstavbe stala jednou dominánt vtedajšieho mesta (dnes obce). V roku 1800 však v Smolníku vypukol požiar, ktorý ju výrazne poškodil. Oprava trvala takmer rok. Zlom nastal až potom, keď Vrchný banský inšpektorát Smolník zanikol a jeho právomoci prešli na riaditeľstvo v maďarskom meste Diosgyör (dnes je to časť Miškovca). Stalo sa tak v roku 1870.

História budovy ako tabakovej továrne

Dva roky po zániku banského inšpektorátu sa hľadalo pre majestátnu budovu nové využitie, rozhodnutie nakoniec padlo na vybudovanie tabakovej továrne. Tá pracovala až do roku 2008, pričom sa stále venovala ručnej výrobe cigár. V záverečnej časti jej éry boli výroby v Smolníku a Amsterdame jediné dve v Európe, kde sa takto tradične vyrábalo, pričom amsterdamská dielňa mala asi desať pracovníkov. V smolníckej tabakovej továrni v čase jej najväčšieho rozkvetu pracovalo až 1 200 ľudí. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia to bolo ešte 600 pracovníkov, ktorí dokázali vyrobiť 90 miliónov cigár ročne! Rok pred ukončením výroby, čiže v roku 2007, v smolníckej „tabačke“ pracovalo ešte 150 zamestnancov.

Ručná výroba cigár požadovala prísne pravidlá na sušenie tabaku, vlhkosť vzduchu i remeselnú zručnosť. Pracovníčkami boli najmä ženy. Hrsť tabaku vložili na tabakový list, vložili dutú slamku slamy doprostred a šúľali a šúľali... Až kým nevznikla cigara určenej dĺžky, hrúbky a váhy. Tú potom vložili do ďalšieho krycieho tabakového listu a šúľanie pokračovalo.

Tabak sa používal značkový a vyberaný. Dovážal sa najmä z Kuby, Jávy, Brazílie, USA, Hondurasu, Ekvádoru a Dominikánskej republiky. Mnohí fajnšmekri si určite stále pamätajú značky Kora, Vatra, Portoriko a Carina, rovnako aj viržinky Royal Premium z brazílskeho tabaku. Dnes sa z týchto a iných značiek nachádzajú len vystavené vzorky na obecnom úrade.


GPS historickej budovy banského inšpektorátu, neskôr tabakovej továrne: N 48°43,798' / E 020°44,380'


Slavomír Szabó

Informácie k tomuto článku poskytol na základe svojej publikačnej činnosti a osobných konzultácií aj Ing. Ján Fritsch.

Ďalej - použitá literatúra:
M. Badík, L. Deli, R. Maguľa: 700 rokov baníctva v Smolníku (1970, vydali Železorudné bane, Závod Smolník)
J. Ilavský a kolektív: Smolník – mesto medenorudných baní (1993, vydalo združenie Mineralia slovaca)


***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.