login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Oct 13, 2017

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(219)

vložiť obrázok do galérie

Jasov: Premonštrátsky kláštor

@ :: Okolie ::     Apr 14 2011, 09:33 (UTC+0)














Jasov, okres Košice-okolie: Premonštrátsky kláštor v Jasove patrí popri Jasovskej jaskyni, Jasovskom hrade a Jasovskej skale k najväčším zaujímavostiam obce. Barokový kostol sv. Jána Krstiteľa vyniká nielen rozmermi, ale tiež bohato zdobeným interiérom, v ktorom sa nachádza sedem oltárov. Súčasťou kláštora je tiež jedna z najvzácnejších knižníc na Slovensku s približne 80 tisíc zväzkami historických kníh. Rozľahlá baroková záhrada za kláštorným komplexom patrí medzi slovenské unikáty záhradnej architektúry, nehovoriac o mohutnom sekvojovci mamuťom, ktorý rastie priamo pred kláštorom.

História kláštora

Prvá známa písomná zmienka o Jasovskom prepošstve je z roku 1234, ale vieme, že jeho história je ďaleko staršia. Svedčí o tom aj fakt, že keď kráľ Belo IV. sa po tatárskych vpádoch v roku 1255 pobýval v Turni, navštívil ho jasovský prepošt Albert, aby v mene konventu vyhlásil, že počas tatárskych útokov im zhoreli listiny kláštora a požiadal kráľa o potvrdenie potvrdil ich výsady, ako aj výsady ich ľudí novou listinou. Belo IV. ešte v tom roku vystavil listinu, ktorá sa v súčasnosti považuje za zakladajúcu listinu prepošstva. Z tejto listiny vieme, že už v minulosti kláštor obdarovali Belovi kráľovskí predkovia a mladší brat knieža Koloman.

Novoobjavené katalógy premonštrátskeho rádu uvádzajú, že kláštor vznikol už pred rokom 1171, pretože jeho fília - kláštor v Garábe v Novohradskej stolici, existoval už v roku 1171.

Prvá písomná správa z roku 1234 hovorí, že kláštor v Jasove bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi a listina sa zachovala v tzv. ninivskom protokole. V tom čase bol kláštor v Jasove fíliou kláštora sv. Štefana vo Veľkom Varadíne, ktorý vznikol okolo roku 1130.

V spomínanom dokumente z roku 1255 sa uvádzajú hranice územia kláštora takto: na juhu susedí zo zemami kráľovských povozníkov v Moldave, odkiaľ prekročiac rieku Bodvu smerujú na západ južne odo dediny Debraď a odtiaľ ďalej západným smerom až k prameňom Bodvy. Odtiaľ idú k rieke Smolník a k Hnilcu a proti prúdu potoka Borna sa vracajú na vrchy Holice a smerujú k hornému toku rieky Ida. Odtiaľ sa tiahnu na juh cez les Gvozd k potoku Zlatník a popri južných hraniciach dediny (dnes už nejestvujúcej) Myhluk a smerujú k hraniciam dediny Zekeres, odkiaľ vyšli.

V tomto čase na danom území existovali dediny Jasov, Debraď, Olšovany, Rudník, zem Nyhatateluke a dedina Myhluk. Táto sa nachádzala južne od Rudníka. Jasovské prepošstvo postupne získavalo aj ďalšie majetky. Napríklad v roku 1255 aj časť dediny Geča, potom aj Pereču, Počim, Počaj, Moneykeddy, Neštu a zem Abdreja v Gemerskej stolici. V Abaujskej stolici to bola ešte zem Novaj, v Gemerskej stolici terra Sauli, čo bol dar kráľa Bela IV.

V roku 1262 k nim pribudla zem Kércs na juhu Abaujskej stolice, čo však získali výmenou za Pereču, ktorú ml. kráľ Štefan daroval obci Buzica. V 16. storočí získal kláštor aj polovicu Jasovskej Novej Vsi. Išlo teda o ohromné majetky zhromaždené v rukách jediného cirkevného premonštrátstva.

Keď im kráľ Ladislav IV. odobral časť územia pri rieke Hnilec a nijako to nekompenzoval, v roku 1289 sa v Spišskej kapitule sťažoval jasovský prepošt Vigand. Preto nový kráľ Ondrej III. v roku 1290 poskytol Jasovskému premonštrátstvu ďalšie výhody a privilégia. Ľudí patriacich pod kláštor oslobodil spod právomocí županov, takže poslúchali už len príkazy cirkvi. Kláštor získal aj privilégium, podľa ktorého všetku rudu s výnimkou striebra môžu dať ťažiť za prenájom podnikateľom bez akýchkoľvek odvodov komorným grófom. V tom čase sa na kláštornom území nachádzalo zlato, železo, olovo a cín. Mýtne, ktoré sa v Jasove vyberalo od nepamäti, malo ostať len kláštoru na opravu budov.

V roku 1332 kráľ Karol ohraničil chotár nového banského mesta Smolník, pričom zabral aj časť územia patriaceho kláštoru. Zato v roku 1358 Jasovské prepošstvo dostalo aj povolenie na ťažbu striebra od kráľa Ľudovíta Veľkého. Jasov sa týmto stal banským mestom, od 15. storočia ako člen hornouhorských banských miest, kam patrili aj Gelnica, Smolník, Rudník, Telkibánya, Rožňava a Spišská Nová Ves.

Z najstarších jasovských prepoštov poznáme Petra (1249) a Alberta (1255).

Dňa 26. januára 1436 kráľ Žigmund udelil prepoštovi Stanislavovi, aby dal budovu prepozitúry opevniť ako hrad. To poslúžilo ako pevnosť v časoch, keď o nástupnícke kráľovské práva Ladislava Pohrobka bojovali na tomto území vojská Jána Jiskru. Napriek fortifikácii vojská Jána Jiskru kláštor dobili a držali ho až do roku 1447. Ďalší úspešný útok na kaštieľ podnikol v roku 1455 kapitán vojsk Jána Jiskru, ktorý sa menoval Ján Talafús. Po tomto útoku kláštorný objekt niekoľko krát zmenil vlastníkov, nakoniec sa však v 1464 vrátil premonštrátskym mníchom.

Od roku 1511 na základe súhlasu pápeža prepošta kláštora menovalo mesto Košice. Po bitke pri Moháči (1526) však ostal kláštor opustený. Z časti ho potom vlastnila cirkev, z časti a necirkevní súkromní vlastníci.

Počas kuruckých povstaní kláštor vypálili vojská Imricha Tököliho v roku 1685. Opravil ho Juraj Fenesi v rokoch 1687-1699, ktorý bol posledným necirkevným vlastníkom časti kláštora. Kráľ Leopold však v rámci svojich svojráznych reforiem nechal previesť Premonštrátsky kláštor v Jasove do majetku kláštora v Pemeku a ten ho v roku 1700 predal premonštrátom z kláštora v Louke, za čo získal 140 tisíc zlatých. Jasovský kláštor teda po čase opäť osídlili premonštráti, ktorí sem prišli z Čiech. Odtiaľ prišiel v roku 1745 aj legendárny Ondrej Sauberer, ktorý nechal postaviť kláštor v neskorobarokovom slohu, čo je sloh súčasný. Sauberer zároveň pozdvihol hospodársky život nielen kláštora, ale i celej obce. V roku 1774 sa dokonca stal dvorným radcom cisárovnej Márie Terézie. V tereziánskej éry sa však premonštráti dlho netešili, pretože syn cisárovnej Jozef II. kláštor zrušil. V rámci tohto činu bolo z Jasova prevezených (a nevrátených) mnoho historických cenných predmetov, tiež celý archív a ostatný inventár, ktorý v Jasove ostal, šiel na dražbu.

Situácia sa zmenila až rozhodnutím cisára Františka I. v roku 1802. Mnísi sa mohli do kláštora vrátiť, našli ho však zničený a z veľkej časti vyhorený. I tak ho obnovili, ba založili aj filiálky v Debradi, Rudníku a vo Vyšnom Medzeve. Kláštor zároveň prevádzkoval štyri gymnáziá v Košiciach, Levoči, Rožňave a vo Veľkom Varadíne.

Na konci 19. storočia rád premonštrátov patril medzi významných podnikateľov nielen v regióne. V Jasove prevádzkovali výrobu rúr, mali tu aj manufaktúru na výrobu kachličiek, tehelňu, tlačiarne a parnú pílu. Ďalším podnikateľským subjektom prenajímali hutu na spracovanie rúd a výrobu kovov, rudné bane, kameňolom s ťažbou mramoru, hámor a mlyny. Kláštoru zároveň patrila poľnohospodárska pôda o výmere cca 23 tisíc hektárov. Už začiatkom 20. storočia mali dokonca vlastnú elektráreň.

Veľký zlom nastal v roku 1950, keď mnísi museli opustiť kláštor na celých 40 rokov. Od roku 1960 slúžil ako sociálny ústav. Premonštráti sa do kláštora vrátili v roku 1990.

Súčasnosť

Súčasný neskorobarokový charakter kaštieľ dostal v štyridsiatych rokov 20. storočia a jeho autorom je viedenský architekt Anton Pilgram. Pri plánovaní stavby sa pohral trochu aj so symbolikou. Kláštor má štyri vchody ako počet ročných období, dvanásť komínov ako je mesiacov v roku a 365 okien ako dní v roku.

V kostole sv. Jána Krstiteľa sa okrem vzácnych sôch Jána Antona Kraussa a obrazov nachádzajú aj unikátne fresky Jána Lukáša Krackera. Tie boli počas požiaru v roku 1970 poškodené, avšak v roku 1991 ich opravili poľskí reštaurátori. Fresky tohto autora sa nachádzajú aj v rozľahlej knižnici.

Súčasťou areálu sa stala baroková záhrada, údajne ide o jedinú záhradu v barokovom štýle na Slovensku, ktorá ostala zachovalá dodnes. Práve v 18. storočí bolo zakladanie veľkých ozdobných záhrad, parkov a arborét veľmi populárne. V súvislosti s tým nastal rozmach aj v dovoze rôznych cudzokrajných drevín.

Kláštor patrí Premonštrátskemu radu, teda rímsko-katolíckej cirkvi. Z časti ho obývajú mnísi, rozľahlé krídlo, v ktorom sa kedysi nachádzali klienti sociálneho ústavu, vyžaduje radikálnu rekonštrukciu.

Prístupnosť pamiatky

Z kláštora je vo vyhradenom čase verejnosti prístupný kostol sv. Jána Krstiteľa, a to formou vstupu so sprievodcom počas letnej turistickej sezóny. Návštevné dni sú v utorky až soboty od 10.00 do 14.00.

Mimo letnej turistickej sezóny je možné prehliadku absolvovať po telefonickej dohode.

V súčasnosti rád premonštrátov pracuje na možnosti rekonštrukcie priestorov historickej knižnice a jej sprístupnení. Táto je zatiaľ, žiaľ, verejnosti neprístupná.

Kontakt

Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov – tel: 055/466 48 10, prípadne: 055/466 41 34, 055/489 81 19, 055/466 81 21, 055/466 81 00

Spracoval: Slavomír Szabó

Použitá literatúra:
Branislav Varsík: Osídlenie Košickej kotliny
Štefan Kolivoško: Jasov







***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.