login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Stratená: Ženské kroje

@ :: Historické foto ::     Apr 13 2011, 13:28 (UTC+0)

.


Stratená, okres Rožňava: Táto historická fotografia pochádza z prelomu 19. a 20. storočia a vidíme na nej dve ženy v krojoch z obce Stratená. Kroj tu nemal dlhú tradíciu, o to vzácnejšia je táto fotografia. Prvú písomnú zmienku o obci totiž poznáme až z roku 1728 a netvorili ju len pôvodní obyvatelia Gemera. V roku 1723 tu nechali prvé železiarne postaviť Čákiovci (Csáky), neskôr ich odkúpil knieža a veľkopodnikateľ Filip Coburg. Na prácu si prizval obyvateľov z rôznych častí súčasného Slovenska, teda kultúra vznikajúcej obce nemala jednoznačné gemerské korene. Dodnes tu medzi najčastejšie priezviská patria Lipták (ten, čo prišiel z Liptova) a Oravec (ten, čo prišiel z Oravy).

Ženský kroj, ako ho zachytáva fotografia, bol slávnostný a obliekal sa najmä počas náboženských pútí na Mariánsku horu do Levoče. Muži a ženy išli už deň pred púťou pešo zo Stratenej, pričom na čele sprievodu niesli sochu Panny Márie, ktorú dnes môžete vidieť v miestnom kostole. (Viď fotografia.) Na Mariánsku horu došli zvyčajne nadránom, trochu spali a potom sa zúčastnili dopoludňajšej bohoslužby. Pútne miesto zvykli opúšťať už napoludnie, aby sa opäť pešo so sochou vrátili do Stratenej, kam došli v noci alebo nadránom ďalšieho dňa.

Sukne ženského stratenského kraja neboli plisované iba nariasené. Mladé ženy ich nosili biele alebo v nejakej pestrej farbe bez vzoriek a výšiviek, staršie ženy mali sukne čierne. Na sukni nosili ozdobnú zásteru (fertuch). Tá bývala u mladých žien biela a vyšívaná bielou výšivkou, tiež zdobená čipkami. Vesta (lajblik) sa šila z kupovanej fabrickej látky, bola pestrá a lesklá. Rukávy na bielej košieľke boli na ramenách široké a naškrobené (oplecko). Koniec rukáva sa priväzoval o paže farebnými stužkami (pentlička).

Okrem vesty si ženy všetky časti oblečenia vyrábali doma, v Stratenej sa pestovalo konope aj ľan. Ku kroju patrila aj šatka, tú si však doma nevyrábali. Šatky sa kupovali pestré a s rôznymi vzormi. Zohnať sa dali na jarmokoch, na ktoré chodievali najmä do Dobšinej a Spišskej Novej Vsi. Rožňavu, pod ktorú dnes v rámci okresu patria, údajne nikdy nepovažovali za prirodzené centrum svojho regiónu.

Slavomír Szabó






***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.





čitateľov: 3090