login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 27, 2020

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(255)

vložiť obrázok do galérie

Slavošovce: Slavošovské papierne

@ :: Historické foto ::     Nov 30 2010, 12:07 (UTC+0)

1


Slavošovce, okres Rožňava: Tieto dve historické fotografie zachytávajú pohľad na Slavošovské papierne v rôznych časových obdobiach, dokonca v rozličných štátoch. Prvá fotografia bola vyhotovená v roku 1905, teda v časoch Rakúsko-Uhorska a zobrazuje „Vyšné papierne“, ktoré tu už takto nenájdete. Druhá fotografia zachytáva takisto „Vyšné papierne“, avšak už za I. ČSR, pravdepodobne v tridsiatych rokoch 20. storočia. V tom čase fabrika fungovala ako akciová spoločnosť Papierne Slavošovce.

Rozdelenie papierní na vyšné a nižné nie je jediné. Kedysi v Slavošovciach boli až tri výrobné prevádzky. Najstaršiu postavili v roku 1759 a mladšiu v roku 1800. Prvé správy o výrobe papiera tu poznáme práve zo spomínaného roku 1759 a do roku 1770 majetkovo patrila Martinovi Barmozymu a Michalovi Gaurovi.

Veľkú zásluhu na rozvoji papiernictva v obci má Johanna Gyürkyová, ktorá nechala v rokoch 1817 až 1818 prestavať hámor na výrobu železa na papierový mlyn, čím vznikla tretia prevádzka. Práve ona zjednotila všetky tri výrobne, a to doslova, pretože papier sa tu vyrábal dielenskou formou, čiže viac-menej ručne. Strojové vybavenie zakúpila v roku 1842 a bol to vôbec prvý stroj na výrobu papiera na území súčasného Slovenska. Johanna Gyürkyová zomrela v roku 1865 a je pochovaná v Slavošovciach. Okrem toho, že bola továrničkou (továrnici boli zvyčajne muži, na tie časy bola neuveriteľne emancipovaná), bola tiež matkou šiestich detí. Z niekdajšej dielenskej výroby urobila fabriku a z rodinného podniku akciovú spoločnosť.

Po II. svetovej vojne sa Slavošovské papierne stali národným podnikom už v roku 1946. Dnes sú ako súkromná spoločnosť najväčším zamestnávateľom na okolí.

Slavomír Szabó

Informácie k fotografii nám poskytol pán Milan Sajenko zo Slavošoviec.


***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.



čitateľov: 3956