login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Slavošovce: Trhy a domy

@ :: Historické foto ::     Nov 30 2010, 06:00 (UTC+0)

Slavošovce, okres Rožňava: Táto fotografia bola vyhotovená v roku 1942, teda v časoch vojny, keď Slavošovce patrili k I. Slovenskej republike. Vidíme tu stred obce, na ktorom sa práve koná trh. Vtedajšie obyvateľstvo Slavošoviec možno z určitého hľadiska rozdeliť do dvoch skupín. Jednu tvorili poľnohospodári, pre ktorých bol trh dobrým odbytom. Druhú zasa robotníci fabriky na papier (v čase vojny sa tu vyrábalo mydlo a lieky) a remeselníci. Pre tých bol trh dobrým miestom na nákupy, keďže zásobovanie obchodov bolo premenlivé v závislosti od aktuálnej hospodárskej situácie ovplyvnenej vojnou. Okrem potravín trhy ponúkali aj rozličný spotrebný tovar, čo vždy uvítala celá obec.

Uprostred námestia sa vyníma kostol, po okrajoch vidíme domy obyvateľov. Bohatší svoje domy stavali z kameňa a chudobnejší z hlinených váľkov. Pri správnej údržbe hlinené domy vydržali dlhý čas, nič nebráni ani ich súčasnej existencii. Nie každá hlina však na to bola vhodná, musela byť ílovitá, aby mala dobrú súdržnosť a odolávala vode. Takáto sa tu ťažila v lokalite zvanej Dubniaky. Výroba váľkov bola predovšetkým obživa Rómov. Títo ju po vyťažení premyli, aby ju zbavili kamienkov a potom rozmiešali s vysušenou a na kratšie steblá posekanou slamou, aby váľok dobre držal pohromade. Takto spracovanú hlinu vtláčali do vyrezaných alebo z dosák vyrobených foriem a dávali na slnko, až kým nevyschla až do stredu váľku. Používané drevené formy tu volali kozišky. Potom už bolo možné použiť váľok ako nepálenú tehlu.

Vzhľadom na skutočnosť, že hlina vcelku dobre absorbuje vlhkosť a izolácie od zeme sa ešte nerobili, základy hlinených domov sa stavali z kameňa. Táto časť domu sa tu nazýva fundament. Od nej sa už ťahali váľkové steny, na ktoré sa ešte nanášala hlinená omietka a po jej vyschnutí sa natierali vápnom.

V minulosti sa stavali slamené strechy, potom ich vystriedal šindeľ. Ako vidíme aj na fotografii, už začiatkom štyridsiatych rokoch však prevládala škridla. Miestnou zaujímavosťou boli bridlicové strechy. V podstate išlo o škridle, ktoré si tu ľudia vyrábali z čiernej kamennej bridlice.

Slavomír Szabó

Informácie k fotografii nám poskytol pán Milan Sajenko zo Slavošoviec.




***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.


čitateľov: 2897