login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jun 23, 2017

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(205)

vložiť obrázok do galérie

Rejdová: Stolica – najvyšší vrch v Košickom kraji

@ :: Roznava - Okolie ::     Nov 13 2010, 20:15 (UTC+0)

Rejdová


Cestou na Stolicu


Len tak...


Výstup cez horské lúky


Na vrchole Stolice


Na horskom hrebeni


Západ slnka na Stolici


Večerné červánky na Stolici


Značky v Rejdovej



Značky v Olochovej jame



Značky na Stolici

Rejdová, okres Rožňava: S výškou 1476 metrov nad morom patrí Stolici prvenstvo ako najvyššiemu vrchu v Košickom samosprávnom kraji. Napriek tomu nemá typický tvar vysokých strmých kopcov, k jeho vrcholu pohorie postupne stúpa širokými a masívnymi horskými chrbtami, ktoré sa tu zbiehajú zo všetkých strán. Nachádzajú sa na nich rozľahlé lúky obkolesené smrekovými lesmi. Je to zároveň najvyššia hora nielen Stolických vrchov, ale i celého Slovenského Rudohoria, ku ktorému Stolické vrchy patria. Aj vďaka hlbokým priľahlým dolinám je to miesto s vysokým výskytom medveďa hnedého (Ursus arctos) a vlka dravého (Canis lupus). Stolica patrí do v katastra obce Rejdová.

Vrchol Stolice je križovatkou troch turistických značiek - červenej, modrej a zelenej, ktorými je spojený so Slavošovcami, Brdárkou a Čiernou Lehotou; v kombinácii s prechodmi na ďalšie okolité turistické značky sú z najbližších obcí v spojení ešte Muránska Huta, Dobšiná, Telgárt a Rejdová. Stolica zároveň tvorí východnú hranicu Národného parku Muránska planina.
Napriek svojej výške masív Stolica nie je súčasťou hlavného hrebeňa Slovenského Rudohoria, ale nachádza sa na jeho južnej vetve. S hlavným hrebeňom ho spája Slanské sedlo (nadmorská výška 1234 metrov). Z južnej strany svahy Stolice oddeľuje od chrbta Lehotskej hole sedlo Harová (nadmorská výška 1362 metrov). Na severovýchodnom svahu Stolice pramení rieka Slaná.
Pohorie Stolické vrchy sa nachádza na ploche 607 štvorcových kilometrov, ale jeho prevažná časť sa rozkladá na území krajov stredného Slovenska; do Košického kraja vstupuje len svojimi najvýchodnejšími výbežkami. Katastrálne zasahuje do okresov Rožňava, Poltár, Rimavská Sobota, Revúca a Lučenec.

Po geologickej stránke ide o veľmi pestrú a komplikovanú skladbu, ktorá bola značne premiešaná početnými tektonickými pohybmi. Nakoniec, je to veľmi staré pohorie, ktoré sa radí do kryštalického obdobia druhohôr. Dominujú žula, granodiority, kryštalické bridlice, vápenec a pieskovce.

Prečo vystúpiť na Stolicu

Predovšetkým je to najvyšší vrch v Košickom kraji i v Slovenskom rudohorí. Je to miesto, kde v čase inverzie kráčate horskými lúkami vysoko nad mrakmi. V správnom vegetačnom období oceníte rozľahlé hektáre čučoriedkového porastu. V starších turistických sprievodcoch sa píše aj o vynikajúcich výhľadoch z vrcholu do okolia. Čas pokročil, stromy podrástli, ale výhľady máte už cca 300 metrov od vrcholu z horských lúk v smere zelenej značky na Olochovu jamu, prípadne z ďalšej neďalekej časti hrebeňa z modrej turistickej značky v smere od Stolice na Čuntavu. No je to i nádherné miesto bezprostredného dotyku človekom takmer nezasiahnutou prírodou; na viacerých miestach tu vďaka nadmorskej výške rastie aj kosodrevina.

Na čo si dávať pozor pred výstupom na Stolicu

Urobte si vhodný časový plán. Z každej strany musíte počítať s náročným výstupom nahor a zvyčajne nemalými vzdialenosťami vedúcimi neobývaným územím.

Aj keď ste v dobrej kondícii, prijímajte časové údaje pri turistických značkách skôr ako dolnú hranicu dosiahnuteľnosti cieľa. Pokiaľ sa nechystáte vyraziť na cestu hneď ráno, môže sa stať, že budete dolu schádzať za tmy.

Nezabudnite, že počasie hore sa môže líšiť od dolín a na odkrytých horských lúkach vo vysokých polohách dokáže viať chladný vietor. V čase búrok zhora niet kam ujsť.

I keď je pohorie pomerne bohaté na vodu, na hrebeni už pramene nenájdete, tie sú len na svahoch.

Odporúčaná trasa výstupu

Žltá značka: Rejdová – Olochová jama (2 hod)
Zelená značka: Olochová jama – Stolica (1 hod 20 min)
Celkovo: 3 hod a 20 minút
Výškový rozdiel: 984 metrov - Rejdová 582 m – Olochová jama 1085 m – Stolica 1476 m

Napriek takmer kilometrovému prevýšeniu a výstupu trvajúcemu vyše troch hodín (pokojne počítajte aj štyri hodiny) je výstup na Stolicu z Rejdovej jeden z najvhodnejších. Až na nesprávne umiestnenie smeroviek priamo v obci Rejdová je trasa značená dobre, po prechode zo žltej na zelenú značku je takmer nemožné zablúdiť.

Žltá turistická značka v smere na Olochovú jamu začína v obci Rejdová na námestíčku pri Kostole sv. Michala Archanjela. Tu si musíte dať pozor. V posledných rokoch došlo k zmene žltej trasy. Šípky neukazujú na jej súčasný smer, ale sú voči nemu postavené kolmo. Staré značkovanie v obci zatreli, ale ešte je viditeľné. Ak by ste sa pustili po ňom, prešli by ste okolo námestíčka vedľa kostola dolu ulicou až k družstvu, kde žltá značka už ani nie je zatretá a zaviedla by vás do lesa úplne inam. Správne musíte ísť od námestia bočnou ulicou smerom do kopca, značka bočí do ulice vpravo a ďalej vedie popri pohostinstve Jánošík ulicou až na miesto, kde sa nachádzajú pasienky a pole. Tam značka bočí vľavo s odkazom, že najbližšie značenie je o 400 metrov pod lesom. Pasienky a pole pretína viacero poľných ciest, kráčajte tou najširšou. Keď nájdete pod lesom značku vedúcu ďalej lesnou cestou, už by ste zablúdiť nemali.

Hneď od začiatku prichádza na rad stúpanie, ktoré sa len občas vyrovnáva. V prvej fáze trasy máte po ľavej strane viaceré pekné výhľady na Rejdovú a okolitú krajinu. Prejdete aj cez niekoľko lúk a okolo dvoch prameňov (jeden upravený, voda vychádza z hadice). Terén tvoria predovšetkým lesné cesty, ktoré sú dosť vyjazdené lesnými strojmi a džípmi poľovníkov, takže to nie je veľmi pohodlné na chôdzu.

Po dvoch hodinách prídete na strmšiu lúku, kde sa kríži žltá značka so zelenou. Tu už definitívne opúšťate pásmo zmiešaného bukovo-hrabovo-smrekového lesa a ďalej pokračujte zelenou značkou v smere na Stolicu ihličnatým lesom. Cesta je už na chôdzu príjemnejšia, spočiatku stúpa viac lesným prostredím, s pribúdajúcou výškou prechádzate striedavo aj horskými lúkami. Za pozornosť stoja rozľahlé porasty čučoriedok a občasná kosodrevina. V závere sa dostanete na široké lúky s výborným výhľadom najmä na juhozápad. Je to dobré miesto na fotografovanie, i keď výhľad na Kráľovu hoľu je severozápadným smerom a nie je ho vždy ľahké nájsť. Severozápadným smerom za pekného počasia môžete vidieť aj Vysoké Tatry, to sa však skôr týka časti hrebeňa od Stolice na Čuntavu.

Po ďalšom stúpaní sa les na lúkach zhusťuje až prejdete na miesto, kde stojí veľký drevený kríž, turistický rozdeľovník križovatky značkovaných ciest a kovová schránka s vrcholovou knihou čakajúcou na váš zápis. V tej chvíli stojíte na vrchole najvyššieho vrchu Slovenského Rudohoria. Lúky sa tiahnu rôznymi smermi. Ak máte čas, môžete ich obehať a hľadať vhodné miesta s výhľadmi na fotografovanie.

Kam ďalej

Máte niekoľko možností, uvádzame najvhodnejšie z nich. Modrá značka do Slavošoviec s dĺžkou trasy 4 hodiny a 30 minút vedie prevažne lesným prostredím, v závere popri toku rieky Štítnik.

Najkrajšia trasa vedie modrou značkou do sedla Pod Trsteníkom, kde sa pripája ďalšia žltá značka vedúca do Rejdovej. Na to však potrebujete minimálne ďalších šesť hodín poctivej chôdze. Trasa vedúca po hrebeňovke je však mimoriadne pekná najmä v časti Priehybka, kde sa vďaka horským lúkam odkrýva výhľad na všetky strany.

Pokiaľ ste ubytovaním viazaní na Rejdovú, najjednoduchšie je sa vrátiť tou istou trasou, ako ste sem prišli. Zatiaľ čo nahor to bolo minimálne 3 a pol hodiny, dolu to trvá aspoň 2 hodiny a 50 minút.

Poslednou možnosťou s návratom do Rejdovej je vydať sa v po modrej značke v smere na Čuntavu, ale zísť len do Slanského sedla, čo je polhodinka klesania. Odtiaľ kolmo na značku východným smerom vedie strmá lesná cesta nadol, ktorá na svahu prichádza k rieke Slaná (ešte má charakter potoka, prameň je len o niečo vyššie). Po prekročení Slanej sa cesta rozdvojuje, prvá odbočka vľavo sa opäť priblíži ku Slanej a ďalej vedie viac-menej popri jej toku až do Rejdovej. Vzhľadom na veľkosť celého územia a možnosť poblúdenia najmä pred dosiahnutím vodného toku je pre túto možnosť takmer nevyhnutné mať pri sebe GPS s ukazovateľom aktuálnej pozície a nainštalovanou mapou.

Slavomír Szabó




***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.