login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jan 08, 2018

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(230)

vložiť obrázok do galérie

Jaklovce

@ :: Gelnica - okolie ::     May 18 2010, 22:06 (UTC+0)










Poloha

Obec Jaklovce sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria v Hnileckej doline v Košickom samosprávnom kraji. Obec je vzdialená 35 kilometrov od krajského mesta Košice. V strede Jakloviec je nadmorská výška 340 metrov, v 1 725 hektárovom katastri od 330 do 791 metrov. Vedie tu cesta č. 547 v smere Košice – Spišské Podhradie. Priamo v obci sa križuje s cestou č. 546 v juhozápadnom smere s pokračovaním na Gelnicu a v severovýchodnom na Prešov. Jaklovcami preteká rieka Hnilec.

História

Prvá písomná zmienka o Jaklovciach pochádza z roku 1282. V tom čase tu ešte nebola žiadna osada. Listina pojednáva o donácii kráľa Ladislava IV. Kumánskeho v prospech gelnického občana Jakula (Jekela), ktorý takto získal územie pokryté lesom. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o zakladateľa obce, ktorý patril k rodu Jekelfalušiovcov (Jekelfalussy). Už v roku 1292 tu stála dedina s vlastným kamenným kostolom, ktorého patrocínium bolo venované sv. Antonovi Pustovníkovi.

Kráľovská donácia sa neskôr stala predmetom sporu medzi Jakulom a mestom Gelnica. Pridelené územie totiž predtým prináležalo mestu. Donácie panovníka boli rôzneho charakteru. Najčastejšie išlo o udelenie územia do držby, teda majetok ostával v rukách panovníka, avšak spravoval ho obdarovaný šľachtic, ktorý si ponechával za správu časť daní. Jakul však nedostal územie do držby, ale do majetku. I to mohol kráľ odňať, avšak za oveľa zložitejších a dôvodnejších podmienok. Gelnickí mešťania, ktorých tvorili prevažne Nemci (územie osídlili po tatárskych vpádoch na základe pozvania kráľa Belu IV.) to vnímali inak. Nárokovali si na časť daní; nebrali do úvahy, že oni sa musia riadiť udeleným nemeckým právom a Jekul zvykovým uhorským právom. To viedlo k ozbrojeným vojenským útokom Gelnice proti Jaklovciam. Spor nakoniec musel v roku 1344 riešiť kráľ Ľudovít I. z rodu Anjou (vládol v rokoch 1342 – 1382).

Vzhľadom na charakter celej oblasti sa aj Jaklovce profilovali najmä ako banícka obec. V roku 1598 mali 36 port. Porta je brána, ktorou môže prejsť naložený voz ťahaný koňmi, teda brána do sedliackeho dvora či hospodárskej usadlosti. V danom čase sa obce nezdaňovali podľa počtu obyvateľov, ale podľa množstva port. V jednej takejto usadlosti žila rodina s pomocníkmi a historici zvyknú počítať minimálne 7 ľudí na jednu portu. V roku 1598 tu teda žilo minimálne 252 obyvateľov.

Zo stredovekých listín vieme, že v roku 1460 získal Jaklovce od kráľa Mateja Korvína do držby komorský gróf Imrich Zápoľský. Bola to odmena za jeho verné služby v boji proti Jánovi Jiskrovi. Imrich Zápoľský bojoval po boku kráľovského gubernátora Jána Huňadyho (Hunyady), ktorý bol otcom Mateja Korvína. Odmenou mu neboli len Jaklovce, ale celé hradné panstvo Spiša a v roku 1461 takto získal aj Kežmarok. Kráľova priazeň však dlho netrvala, už v roku 1465 nastal spor, po ktorom sa v roku 1467 Imrich Zápoľský dostal do velenia sedmohradskej šľachty usilujúcej o zosadenie Mateja Korvína.

Rod Zápoľských zotrvával v opozícii proti kráľovskej a neskôr cisárskej moci, čo sa prejavilo aj bojmi kráľa (protikráľa) Jána Zápoľského (narodeného na Spiši – Spišskom hrade) voči cisárovi Ferdinandovi I. Habsburgovi. Pod boku cisára bojoval Alexander Turzo (Thurzo), ktorý po víťazstve za svoje zásluhy dostal od Ferdinanda panstvo Spiša, teda aj Jaklovce. Turzovci vymreli po meči a v roku 1636 Jaklovce získali Čákyovci (Csáky). Tento rod tu postavil kaštieľ a v roku 1726 aj liehovar, ktorý bol činný ešte v prvej polovici 20. storočia a vyrábal pálenku zo zemiakov.

Záznamy z roku 1787 udávajú, že v Jaklovciach bolo 72 domov, v ktorých žilo 708 obyvateľov. Obec stále patrila zemepánovi, ktorého v správe zastupoval richtár a dvaja až štyria prísažní. Tých si volili obyvatelia, ale výsledky volieb musel udobriť majiteľ dediny.
Hoci sa starší kaštieľ nezachoval, v obci dodnes stojí Čákyho novšie sídlo – kaštieľ vybudovaný v štýle tereziánskeho baroka z druhej polovice 18. storočia. Rod sa zároveň venoval chovu koní a v obci sídlil do roku 1926.

I keď sa boje I. svetovej vojny obce bezprostredne nedotkli, na jej frontoch zahynulo 40 mužov z obce. O to krutejšie boli prvé mesiace po vzniku Československa. V dedine stále sídlila maďarská posádka, ktorá mala do 200 vojakov. Nadránom 28. decembra 1918 zaútočili československé jednotky na obec, aby ju oslobodili. Okrem iného v boji získali aj 5 kanónov, 7 guľometov a 40 koní. Zajali 113 Maďarov.

Ďalší pokus o obsadenie zo strany Maďarov sa odohral počas krátkej existencie Maďarskej republiky rád 8. júna 1919, kedy celú oblasť opäť vojensky získali pod kontrolu. V Jaklovciach sa približne 200 maďarských vojakov usídlilo v kaštieli. Oslobodzovacie boje trvali 10 dní, Československo opäť územie oslobodilo.

Ďalšie obdobie po vzniku ČSR boli poznamenané najmä úpadkom baníctva a hutníctva ako i celosvetovou hospodárskou krízou. Mnoho ľudí odchádzalo za prácou do Ameriky. V tých rokoch sa prvýkrát pre Hnileckú dolinu vyskytlo nové označenie – Hladová dolina.

Pri rozpade Československa pred II. svetovou vojnou Jaklovce patrili pod Slovenský štát. Oblasť sa vyznačovala rozvinutým partizánskym hnutím a otvorenou podporou Slovenského národného povstania. Na konci vojny bola obec oslobodená vojakmi IV. ukrajinského frontu dňa 21. januára 1945. V roku 1952 tu vzniklo JRD a v šesťdesiatych rokoch sa okolie výrazne zmenilo vybudovaním a naplnením Ružínskej priehrady. Takto zanikol aj starý kaštieľ, pálenica a cca 105 domov.

Genéza názvu obce

1282 - Jekkelfalua
1773 – slovensky: Jaklowcze, maďarsky: Jekelfalu, nemecky: Jekelsdorf

Súčasnosť

V Jaklovciach žije v dlhodobom priemere okolo 2 000 obyvateľov. Z historických pamiatok tu dominuje najmä gotický kostol sv. Antona Pustovníka a Csákyho kaštieľ. Turistov dokážu zaujať okolité hory, kam z obce vedie červená turistická značka na Krompašský vrch a Slovinky, na opačnú stranu do Margecian.

Obec žije bohatým kultúrnym životom, od roku 1921 tu pôsobí ochotnícke divadlo, od roku 1980 folklórny súbor Červená chustečka. Zo spoločenských organizácií sú to aj hasičský zbor, poľovnícke združenie Orlovec, Slovenský Červený kríž a Slovenský zväz záhradkárov. Zo športových zasa futbalový klub, volejbalový klub, klub psích záprahov a pretekov Severan a turistický klub Vibrama.


Kontakt

Obecný úrad Jaklovce
Nová 464/81
055 61 Jaklovce

Telefón: 053/479 90 06
Fax: 053/489 42 16
Domovské stránky: www.jaklovce.sk
E-mail: starosta@jaklovce.sk


Kultúrne dedičstvo

Csákyho kaštieľ

Gotický kostol sv. Antona Pustovníka

Staré príbehy z obce

Najdrahšie slivky na svete - skutočný príbeh z osemdesiatych rokov 19. storočia o mladíckej nerozvážnosti a maďarskom súdnictve – autor: Jiří Zaťovič

Lopta pre Katrinku - skutočný príbeh z tridsiatych rokov 20. storočia, keď zúrila svetová hospodárska kríza – autor Ľubica Andrásiová

Neverte a nebuďte dobrí! - skutočný príbeh z rokov 1931 až 1935 o viere na veštby a skutočnosti – autor Slavomír Szabó

Historické fotografie

Obyvatelia v čase vzniku ČSR

Kaštieľ v čase rozkvetu

Rusadle

Vápenka

Ženy v krojoch


Slavomír Szabó

Použitá literatúra:

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku – I. diel (VEDA, 1977)
Jaklovce od histórie k súčasnosti 1282 - 2007 (Obecný úrad Jaklovce, 2007)
J. Michálek: Ľud Hornádskej kotliny (1989, Východoslovenské vydavateľstvo)
Kniha kráľov (Kleio, 1998)

***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.