login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Feb 18, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(248)

vložiť obrázok do galérie

Markušovce

@ :: SpisskaNovaVes - Okolie ::     Apr 15 2010, 07:38 (UTC+0)














Poloha

Obec Markušovce sa nachádza v južnej časti Hornádskej kotliny pri rieke Hornád v Košickom samosprávnom kraji. Markušovce sú vzdialené 72 kilometrov od krajského mesta Košice a necelých 7 kilometrov od okresného mesta Spišská Nová Ves. V strede obce je nadmorská výška 435 metrov, v 1 851 hektárovom katastri od 418 do 703 metrov. Z Košíc do Markušoviec vedie cesta č. 547 v smere na Ružín, Krompachy až Spišské Vlachy, kde sa prechádza na cestu č. 536 v smere do Spišskej Novej Vsi, ale do Markušoviec je potrebné odbočiť krátkou spojnicou v obci Odorín.

História

Počiatky Markušoviec možno hľadať už v 12. storočí, keď tu stála strážna obec na obchodnej ceste. O význame miesta svedčí skutočnosť, že tu už v prvej polovice 13. storočia začali stavať na vtedajšie pomery nadštandardne veľký kostol. V roku 1284 kráľ Ladislav IV. vydal Mikulášovi, synovi Marka z rodu Batisovcov (Batys) povolenie aj na postavenie hradu. O tom, či už v danom čase začali hrad stavať, nevieme. Až v 15. storočí pravdepodobne potomok Batisovcov - Štefan Mariáši (Mariássy), začal s výstavbou, ktorá sa niesla v znamení dlhotrvajúcich sporov a vojen s Levočou. V roku 1527 Levoča hrad dobyla a získala, pričom vypálila aj celú dedinu. František Mariássy musel odísť na Gemer, kde zomrel v roku 1534. Hrad naspäť získal až jeho syn Pavol, ktorý ho dal kompletne reštaurovať a rozšíriť. Pavol taktiež založil a na hrade prevádzkoval aj vyššiu zemiansku školu, ktorá pôsobila od roku 1567 do roku 1679 a vyučovalo sa v nej aj po slovensky.

V roku 1605 opäť došlo k bojom v obci medzi Mariášiovcami, ktorí stali na strane cisára a Štefanom Bočkaiom (Bocskay). Mariášiovci vyšli z bitky víťazne a hrad ostal nepoškodený. V roku 1643 nechal Štefan Mariáši postaviť kaštieľ a rodina doň presídlila. Hrad ostal opustený a v roku 1773 vyhorel, ale dočkal sa opätovnej opravy.

Podľa sčítania ľudu a domov v roku 1787 žilo v Markušovciach 408 obyvateľov v 65 domoch. V 18. storočí založil František Mariáši veľkolepú knižnicu, ktorá mala v roku 1885 približne 4 000 zväzkov. V roku 1828 tu žilo 517 obyvateľov v 70 domoch.

V 19. storočí časť majetkov Mariášiovcov odkúpil šľachtický Vielandovcov (Wieland), ktorý sa zaoberal najmä poľnohospodárstvom. Obec sa rozrastala a splynula s dedinou Čepanovce, ktorá existovala už od 13. storočia a v roku 1828 mala 517 obyvateľov. Tým veľkosť a význam Markušoviec ešte vzrástli. Veľká časť obyvateľov však pracovala aj v baniach v Rudňanoch. V Markušovciach sa však nachádzala pražiareň železnej rudy, ktorú tu založil arciknieža Albrecht. V roku 1892 tu vznikol aj závod na ťažbu a spracovanie dreva.

Genéza názvu obce

1280 – Villa Marci
1328 – Szentmichalur
1345 – Mariusdorf
1346 – Marcusfalua
1352 – Zentmyhal
1378 – Markusfalua
1505 – Markusowcze, Markusfalua, Márkusfalu, Markuscepánfalu, Marskdorf

Súčasnosť

V Markušovciach v súčasnosti žije vyše 3 500 obyvateľov.

V obci sa nachádza 22 nehnuteľných kultúrnych pamiatok, z toho cca 10 kaštieľov a kúrií. Najpozoruhodnejšími pamiatkami sú rokokový kaštieľ Mariássyovcov, hrad (priamo v obci), letohrádok Dardanely a gotický kostol sv. Michala.

V rokokovom kaštieli je múzeum – expozícia historického nábytku, ktoré patrí pod Múzeum Spiša. V letohrádku Dardanely sa nachádza expozícia historických hudobných nástrojov, ktorá patrí pod to isté múzeum.

Z Markušoviec vedie turistický náučný chodník z Markušovskému skalnému hríbu, ktorý patrí medzi najpozoruhodnejšie skalné výtvory na Slovensku. Je vysoký vyše osem metrov. Okrem neho sa pri obci nachádza chránené prírodné územie Markušovské steny.


Kontakt

Obecný úrad Markušovce
Michalská 51
Markušovce 053 21
Tel: 0534498108
Fax: 0534498137
E-mail: obec@markusovce.sk
Domovské stránky: www.markusovce.sk

Slavomír Szabó

Informačné zdroje:

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku – II. diel (VEDA, 1977)
Materiály Pamiatkového úradu Slovenskej republiky
Matúš Pajdussák: Markušovce – nástin dejepisný (Vydavateľstvo Pavla Sautera, 1923)


Kultúrne dedičstvo a prírodné bohatstvo

Gotický kostol sv. Michala

Hrad

Markušovský skalný hríb

Nositelia tradícií


Markušovčan – folklórny súbor


Historické fotografie

Ochotnícke divadlo

Náboženstvo a škola v časoch ČSSR

Škola a školstvo

Staré príbehy z obce

Miškova tureň - povesť o pôvode názvu blízkeho kopca – autor: Slavomír Szabó

Markušovská biela pani - skutočný príbeh o hľadaní údajného prízraku v roku 1922 – autor: Slavomír Szabó

Zázrak modlitebnej knižky - skutočný príbeh z prvého leta po konci II. svetovej vojny – autor: Jiří Zaťovič



***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.