login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Feb 18, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(248)

vložiť obrázok do galérie

Gelnica: Mesto a krízové roky

@ :: Historické foto ::     Jan 25 2010, 14:30 (UTC+0)

Gelnica,okres Gelnica: Táto fotografia bola vyhotovená v roku 1930 na tvrdom kartóne ako reprezentačná a určená na zarámovanie. Vidíme na nej panoramatický pohľad na Gelnicu. I keď pôsobí vcelku honosne, vznikla v čase ekonomickej krízy, ktorá hlboko poznačila vtedajšie československé hospodárstvo. Bolo to roky, kedy sa Hnilecká dolina, kam Gelnica patrí, začala označovať novým termínom – Hladová dolina.

Rovnako ako začiatkom 21. storočia aj vtedy prišla hospodárska kríza z Ameriky. V Hnileckej doline bola ešte znásobená tým, že miestne bane boli v zmysle možností vtedajšej techniky vyťažené. Po vzniku Československa (1818) prešli do vlastníctva Spoločnosti rakúskej banskej a hutnej, ktorá sa ich rozhodla zatvoriť. Huty ešte pracovali, ale ruda sa už len dovážala. Nastalo masívne sťahovanie obyvateľstva za prácou do Ameriky, kde v čase vrcholu našej krízy tá americká končila. Ak to vezmeme chronologicky, v rokoch 1921 až 1923 sa obmedzila, v niektorých gelnických hutách i zastavila výroba. Robotnícke mzdy boli také nízke, že sa v roku 1931 miestni robotníci pridali k štrajku na železničnej trati Margecany – Červená Skala. O rok na to už v júni na tejto trati štrajkovalo tritisíc robotníkov. V roku 1933 bola celkom zastavená prevádzka huty v blízkej Máriahute. V roku 1934 došlo aj na likvidáciu gelnickej továrne Walkovcov a naďalej pracoval len podnik Antony a syn.

Zatiaľ, čo sa v Československu hospodárska kríza riešila masívnym odchodom domáceho obyvateľstva, v iných krajinách dávala priestor rôznym extrémnym plánom. Typickým príkladom bolo Nemecko, kde Adolf Hitler riešil situáciu tzv. národným ozdravením. Spočiatku to bola výstavba diaľnic, meliorácia pôdy, kontrola cien poľnohospodárskych produktov a uprednostňovanie domácich výrobkov v predaji. V septembri 1936 potom vyhlásil štvorročný plán, ktorý bol okrem nezávislosti nemeckého priemyslu zameraný na zbrojenie. Hospodársku krízu teda riešil zamestnávaním pri výrobe zbraní, ľudia mali prácu a išli za ním. V širšom kontexte môžeme hovoriť o tom, že hospodárska kríza tvorila jeden z predpokladov na vznik svetovej vojny...


Slavomír Szabó


***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.



čitateľov: 2307