login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 13, 2018

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(240)

vložiť obrázok do galérie

Gelnica

@ :: Gelnica - okolie ::     Nov 16 2009, 05:20 (UTC+0)











Poloha

Okresné mesto Gelnica sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenského Rudohoria v Hnileckej doline v Košickom samosprávnom kraji. Gelnica je vzdialená 38 kilometrov od krajského mesta Košice. V strede mesta je nadmorská výška 372 metrov, v 5 765 hektárovom katastri od 348 do 1 246 metrov. Do Gelnice vedie cesta č. 546 v smere Jaklovce - Hnličík, na ktorú sa dostane odbočením z medzinárodnej cesty 547 z Košíc odbočením z Jakloviec.

História

Prvú písomnú zmienku o Gelnici poznáme z roku 1249. Vznikla ako osada bavorských prisťahovalcov, ktorí osídlili vyľudnené územie po tatárskych vpádoch. Prišli sem na pozvanie kráľa Belu IV. V Rudohorí ťažili najmä zlato, striebro a meď. V roku 1264 Gelnica získala mestské práva. Malo nielen richtára a prísažných, ale tiež právo súdiť spory a ukladať tresty, dokonca aj trest smrti sťatím. Malo tiež trhové právo, čo zabezpečovalo jeho rozvoj. K privilégiám ešte treba prirátať lovu rýb mešťanmi, ťažbu rúd, ťažbu dreva, pálenie uhla a vznik remeselníckych spolkov. O starobylosti mesta svedčí aj jeho erb, ktorý vznikol už koncom 13. storočia. Ešte v 13. storočí tu začala stavba hradu a v roku 1288 tu založili Dominikáni kláštor.

Na veľmi dlhé obdobie – 1465 až 1838 – sa Gelnica stala mestom Spišského hradného panstva. Na roky 1653 až 1681 rod Čákiovcov (Csáky) prenajal banské územia Gelnice Andrejovi Joanellimu. V roku 1789 tu stálo 699 domov a žilo 5 024 obyvateľov. Na vtedajšie pomery to teda bolo naozaj veľké mesto.

Gelnica sa musela zo závislosti na Spišskom hradnom panstve vykúpiť. Stalo sa tak v uvedenom roku 1838, ale v roku 1844 sa opätovne stala kráľovským banským mestom. Pre 18. a 19. storočie je v tamojšej banskej ťažbe typické najmä dolovanie medi a ortuti. Z remeselníckej činnosti prekvitalo najmä špecializované kováčstvo, v 19. storočí to boli klinčiari a reťaziari. V veľkosti miestneho kováčskeho cechu svedčí skutočnosť, že v roku 1847 v ňom bolo 257 majstrov.

O prosperite svedčí aj fakt, že už v roku 1892 tu postavili vodnú elektráreň. Ide vôbec o historicky prvú elektráreň na území súčasného Slovenska, ktorá poskytovala elektrický prúd na odber do verejne prístupnej siete. V roku 1900 tu založili odbornú železiarsku školu.

Začiatok 20. storočia bol ťažký. Svedčia o tom zápisy o mnohých veľkých štrajkoch a nepokojoch ako baníkov, tak aj robotníkov. V roku 1912 dokonca trval štrajk vo fabrike na výrobu reťazí celých päť mesiacov. Za príčinu ťažkého stavu môžeme označiť aj vyťaženosť rudných ložísk, aspoň v rámci možností vtedajšom ťažobnej techniky. Napriek tomu, že v októbri 1918 vzniklo Československo, bane ostali v majetku Spoločnosti rakúskej banskej a hutnej, ktorá iba zmenila meno na Banskú a hutnú spoločnosť. Táto spoločnosť sa rozhodla bane zatvoriť. Už začiatkom dvadsiatych rokov 20. storočiam tu ako reakcia vznikali červené revolučné gardy, ktoré obsadzovali veľkostatky, továrne aj úrady v snahe v lokálnom rozmere prevziať moc po vzore sovietskej revolúcie. Huty ešte naďalej fungovali, ale ruda sa tu dovážala. Tridsiate roky známe celosvetovou hospodárskou krízou sa tu prejavili naplno. Zastavila sa huta i továreň a obyvateľstvo sa sťahovalo za prácou do Ameriky. V tom čase vzniklo pomenovanie Hladová dolina.

Roky II. svetovej vojny boli pre Gelnicu mimoriadne napäté. Časť pôvodne nemeckého obyvateľstva, ktorá si stále udržovala svoj jazyk, kultúru a školstvo, založila vlastnú Deutsche Partei a Hitlerjungend a ovládala mesto. Chodili tu nemecké pancierové vlaky s vojskom, ktoré si v priľahlých Turzových kúpeľov zriadilo rekreačné stredisko. O to silnejší bol partizánsky odboj, pretože blízka Perlová dolina oddeľuje obyvateľov nemeckej (mantáckej) a rusínskej národnosti. V horách pôsobila najmä partizánska skupina Vorošilov. Mesto bolo oslobodené 21. januára 1945, pričom aktívne rodiny z Deutsche Partei stihli z mesta včas ujsť natrvalo do Nemecka. Ďalšia časť nemeckého obyvateľstva bola vysídlená, niektorí zasa odvlečení do Gulagu.

V roku 1948 malo mesto vlastné gymnázium. JRD v meste vzniklo už v roku 1950, v roku 1958 bolo transformované na štátne majetky.

Genéza názvu obce

1246 – Gylnychbanya
1276 – Gelnic
1280 – Gulnychbanya
1379– Gulnicia, Gulnych
1773 – slovensky: Gelnicza, maďarsky: Gölnicbánya, nemecky: Göllnitz
1920 – slovensky: Choňkovce, maďarsky: Hunkóc, Alsóhunkóc

Súčasnosť

V meste žije v dlhodobom priemere cez 6 100 obyvateľov.

Nachádza sa tu viacero národných kultúrnych pamiatok. Mnohé z nich sú historické domy baníkov, najväčšiu pozornosť pútajú gotický katolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z polovice 14. storočia, evanjelický kostol z druhej polovice 18. storočia, bývalá radnica - dnes múzejná budova, a ruiny hradu nazývaného aj Turzov hrad alebo Zámčisko.

Hneď za mestom sa nachádzajú niekdajšie Turzove kúpele, v súčasnosti známe ako Turzov s krásnym jazerom a viacerými historickými objektmi. Je to stredisko turistického ruchu s viacerými možnosťami horskej turistiky.

V meste sa nachádza Banícke múzeum a Turistická informačná kancelária Gelnica.

Kontakt

Turistická informačná kancelária Gelnica
Banícke námestie 4, 056 01 Gelnica
Telefón: 053 / 48 14 127
Domovské stránky: www.gelnica.sk
E-mail: tik-gelnica(at)gelnica.sk

Slavomír Szabó

Použitá literatúra:

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku – I. diel (VEDA, 1977)
Gelnica (MsÚ Gelnica,, 2000)



Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo

Banícke múzeum

Gelnický hrad

Gotický kostol Nanebovzatia Panny Márie

Kamenný most a prvá elektráreň

Historické fotografie

Mesto a Nemci

V čase I. svetovej vojny

Budova Baníckeho múzea

Mesto na vstupe do 20. storočia

„Mäsiarske domky“

Socha baníka

Hlinkova mládež

Banícke námestie

Synagóga a jej zánik

Leopold Gruss – spoluzakladateľ múzea

Keď Hnilec láme ľady

Baník v uniforme

Mesto a krízové roky

Reťaziari a klinciari

Pohľadnica s hradom

Mesto a jeho šachty

Staré príbehy z Gelnice

Vojna meštianok - vojnový príbeh z roku 1943 o sporoch medzi žiakmi slovenskej a nemeckej meštianky - autor: Slavomír Szabo´

Ani sme sa nerozlúčili - príbeh z konca II. svetovej vojny o deportácii Nemcov - autor: Juraj Zaťovič

Posledný pohár - povesť o Gelnickom hrade - autor: Juraj Zaťovič

Tradičné recepty

Polievka z kyslého mlieka

Kuľaša alebo dufka

***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.