Kavečany
@ :: Mestské časti ::
Jun 08 2005, 10:50 (UTC+0) | 
|
Pôvodná historická obec Kavečany, dnes Mestská časť Košice - Kavečany sa nachádza na severozápade Košíc. Od zastavaného územia mesta, sídliska Podhradová, je oddelená Suchou dolinou so známou záhradkársko-chatovou oblasťou. Kavečany je konečná, neprejazdná obec, ktorej obyvatelia žijú charakteristickým vidieckym spôsobom života. Pre svoju polohu sú lukratívne, ako možné miesto ďalšieho nárastu mesta Košice, pretože stále viac ľudí túži po živote v rodinnom dome, len pár kilometrov od centra mesta a zároveň vzdialeného miesta od mestského ruchu. Žije tu čosi vyše tisíc obyvateľov. Územný plán počíta s možnosťou nárastu do 1500 obyvateľov, problémom sú však vlastnícky nevysporiadané pozemky. Kavečany sú členom Združenia miest a obcí Slovenska.
Vyhľadávané obyvateľmi centra mesta sú prevažne pre rekreačné možnosti. Na okraji obce sa nachádza ZOO, lyžiarsky areál, bežecká lyžiarska dráha, bobová dráha a možnosť absolvovania mnohých turistických trás cez Hrešnú na Vysoký vrch a širokého atraktívneho okolia Volovských vrchov.
História
B. Varsik vo svojej knihe Osídľovanie Košickej kotliny k vzniku obce Kavečany uvádza:
Kavečany (maď. Kavecsán) začal osídľovať v päťdesiatych a šesdesiatych rokoch XIV. storočia mag. Budislav (Bodislav), pán hradu Sokoľa. Keďže táto dedina bola osídľovaná na území, ktoré patrilo čiastočne do územia Horných Košíc, ktoré prináležalo od roku 1347 mestu Košice, vznikol z toho veľký spor medzi uvedeným mag. Budislavom, pánom hradu Sokoľa a Košicami, ako sa o tom podrobne dozvedáme z listiny krajinského sudcu (judex curiae) komesa Štefana Bubeka z r. 1364. Táto dedina sa tu neuvádza pod konkrétnym menom, ale ide tu iste o dnešnú obec Kavečany. Kavečany boli osídlené hneď od začiatku slovenských ľudom, a to pravdepodobne ľudom zo starších dedín patriacich k hradu Sokoľ, ako sú dediny Sokoľ, Tepličany a pod. Kavečany v nasledujúcom období zostávajú ďalej poddanskou dedinou hradu Sokoľ, ale v roku 1423 ich dáva kráľ Žigmund mestu Košice. Kráľ Žigmund vymenil totiž hrad Sokoľ aj s príslušenstvom od Jána Bubeka z Plešivca za hrad Hrušov a oddelil dedinu Kavečany (pos. seu villam Kalachyan) od hradu Sokoľa a dal ju 28. októbra 1423 Košiciam. Košice boli potom uvedené do držby Kavečian jasovským konventom 24. marca 1423. Kavečany od týchto čias patrili Košiciam.
Kavečany sa teda v roku 1423 uvádzajú ako rozvinutá dedina (villa). V portálnom súpise Abaujskej stolice z r. 1427 sa neuvádzajú, ale vtedy sa neuvádzajú ani Nižný a Vyšný Tejkeš, ktoré tiež patrili Košiciam. Za dikálneho súpisu Šarišskej stolice r. 1567 bolo v Kavečanoch (Kawachan) 5 port. Kavečany totiž ležali na rozhraní Abaujskej a Šarišskej stolice, ale r. 1427 sa neuvádzajú ani v portálnom súpise Šarišskej stoilice. V lexikóne z roku 1773 sa uvádzajú ako dedina, kde prevláda slovenská reč.
Vznik názvu obce - podľa zápisov v dokladoch:
1423 - poss. seu villa Kalachyan, Kalaczan
1440 - poss. Kewechen
1555 - Kawaczan
1558 - Kawachyan, Kawaczan
1567 - Kawachan
1773 - sloven. Kavaczany, maď. Kavocsán
1808 - sloven. Kawočany, Kwačany, maď. Kavocsán
1903 - sloven. Kavečany, maď. Kavecsán
1906 - Kavečany
Najstarší písomný doklad z r. 1423 (Kalachyan, Kalaczan) ukazuje, že pôvodný slovenský názov bol asi Kľačany, tieto názny nachádzame vo všetkých krajoch na Slovensku.
Až po roku 1918 sa objavuje forma Kľače. Podobného pôvodu sú aj miestne názvy Košický Klečenov a Zemplínsky Klečenov, ale tieto názvy neprešli prirodzeným vývinom v slovenskej reči, keďže v nich bola načas pretrhnutá kontinuita pôvodného slovenského obyvateľstva a nové, prevažne grécko-katolícke obyvateľstvo, vytvorilo si nový názov z maďarského názvu Kelescén s príponou -ov.
Kontakt na Miestny úrad mestskej časti Košice – Kavečany
adresa:
MÚ-Kavečany, Široká 17/A, Košice-Kavečany
telefón: 055 / 799 41 00
tel/fax: 055/633 41 00
e-mail: kavecany@napri.sk
Turistické zaujímavosti v Kavečanoch
Zoologická záhrada
Bobová dráha
Lyžiarsky areál
Poviedky z Kavečian
Posledný pohľad - mystický príbeh z 19. storočia – autor: Alena Štrompová, Slavomír Szabó
Trojkráľová krieda - mystický príbeh zo štyridiatych rokov 20. storočia – autor: Slavomír Szabó
Kavečianska podpaľačka - príbeh z čias II. svetovej vojny, ktorý sa však vojnových udalostí netýka – autor: Slavomír Szabó
Ako Fero prestal kliať - príbeh zo začiatku 20. storočia mapujúci vtedajší vidiecky život – autor: Beáta Tomášeková
|
|
