login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 13, 2018

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(240)

vložiť obrázok do galérie

Vyslobodenie

@ :: Poviedky ::     Aug 20 2018, 01:58 (UTC+0)

Miesto: Chminianska Nová Ves, okres Prešov
Čas: január 1945
Autor: Juraj Korpa

Pomedzi seno a škáry v doskách sa predsa len predral denný svit a v skrýši začalo byť vidno. Nebola už taká zima, ako večer, predsa len, dve telá maličký priestor trochu vyhriali, i tak však bolo dosť chladno, o čom svedčili obláčiky pary pri každom výdychu. Aký to rozdiel oproti chalupe, nielen vykúrenej, ale i osvetlenej, hlavne však plnej ľudí, celej rodiny, otca, mamky, bratov. Aká by bola inokedy preplnená tesná kuchyňa zrazu veľká a pohodlná, aké by to bolo krásne, keby bol obyčajný deň ako takmer všetky doteraz! Ale vojna je vojna... Tá práve prišla až úplne na dotyk.
Terka v noci len prerušovane driemala, vyplašil ju každý zvuk. Občasné vzdialené zadunenie čítať ďalej...
čitateľov: 41   

Petrolej pre Veronku

@ :: Poviedky ::     Aug 13 2018, 01:56 (UTC+0)

Miesto: Kluknava, okres Gelnica
Čas: okolo roku 1935
Autor: Slavomír Szabó

Sobota je ten najlepší deň! To nemohol Veronke nikto vyvrátiť. Nikto! Vždy sa na ňu tešila už prinajmenšom od stredy. Predstava bijúcich zvonov, čo práve ohlasujú sobotňajšie poludnie, vyvolávala na jej tvári úsmev. Mala na to minimálne dva dôvody. Keď jej škola začína už ráno, po nej ju čaká jeden a pol dňa voľna! Teda, samozrejme, ak si odmyslí nedeľnú omšu, kde musí sedieť na chladnej lavici po boku matky i brata a dávať dobrý pozor. Pán farár, chrliaci z kazateľnice slová o láske, no i o pokušení, o svätosti, ale i o hriechu, o spasení, či o večnom zatratení, potom každý pondelok v škole skúša, čo presne hovoril. Ak by to nevedela, dostala by za trest prepísať šesťkrát celé dlhé stránky z katechizmu. Každý deň jedenkrát, to by prišla o všetky chvíle voľna v týždni. Samozrejme, okrem ďalšej nedele, keď by opäť čítať ďalej...
čitateľov: 262   

Kráska z kaštieľa

@ :: Poviedky ::     Aug 06 2018, 02:56 (UTC+0)

Miesto: Chminianska Nová Ves, okres Prešov
Čas: január 1939
Autorka: Zuzana Kratyinová

Berty sa zobudil zarovno s kotkodákajúcimi sliepkami a hneď si spomenul, že bude na kermeši dvíhaný za parobka. V živote chlapca nie je dôležitejší deň ako ten, v ktorý je pasovaný za chlapa. Tým končí detstvo a začína dobrodružstvo zvané dospelosť. Nebude viac posmechu, odstrkávania, zaúch od starých parobkov, ani úškrnov od dievčat. Skončí detinské nakukovanie do okien krčmy či tanečnej sály. Po pasovaní sa stane z decka chlap so všetkým, čo k tomu patrí. Aj s miestom pri krčmovom stole. V kostole už neostane čítať ďalej...
čitateľov: 339   

Bosorácka láska

@ :: Poviedky ::     Jul 30 2018, 01:38 (UTC+0)

Miesto: Malá Ida, okres Košice-okolie
Čas: údajne štyridsiate roky 20. storočia
Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová

„Ticho, ticho, ticho, pssst...“ priložila si Ilonka ukazováčik na pery a musím priznať, že bola prekrásna. Stále som ležal vedľa nej opojený čarom slasti, ktorá ma robila tak neskutočne šťastným. V takej chvíli, ak by tadiaľ prebehla hoc aj črieda jeleňov, ja by som si to ani nevšimol. A to som pritom jeleňa na pôjde ešte nikdy nevidel!
„Čo je?“ šepol som ticho, pretože Ilonka si už začala zapínať košieľku a hľadela vystrašene ku vchodu.
„Niekto je dolu,“ šepla a ukázala rukou k rebríku, čo viedol z pôjdu na dvor. Tu, pod strechou opusteného domu po mojom pradedovi, sme sa stretávali najčastejšie.
„Možno len čítať ďalej...
čitateľov: 416   

Podnikavé dievčatá

@ :: Poviedky ::     Jul 23 2018, 01:10 (UTC+0)

Kostol v Košickej Novej Vsi

Miesto: Košická Nová Ves, dnes: mestská časť Košice - Košická Nová Ves
Čas: 1938 - 1945
Autor: Juraj Korpa

Keby sa Verony niekto priamo spýtal, koho považuje za svoj vzor, či komu by sa chcela podobať, určite by okamžite odvetila: Jolane. Vlastne keby sa niekto kohokoľvek z tých, čo poznali Jolanu, spýtal, kto by sa dal považovať za stelesnenie cieľavedomosti, zodpovednosti, neúnavnosti, ale v prvom rade elegancie, okamžite by sa všetci zhodli: Jolana. A dokonca i tí, čo ju osobne nepoznali, už o nej pravdepodobne počuli a boli zvedaví, o kom presne idú také chýry. A to už ani nevravím, že všetci mládenci v podobnom veku boli do nej zamilovaní a snažili sa ju všelijako uloviť, ale ona zostávala k chlapcom ľahostajná. Kamarátila sa, a to slovo podčiarkujem, iba sa kamarátila – so všetkými rovnako, ale nič viac. Nemala totiž na nich čas. Nemala čas takmer na nič, ustavične čítať ďalej...
čitateľov: 411   

Pijavičiarove rady

@ :: Poviedky ::     Jul 15 2018, 23:11 (UTC+0)

Kaštieľ v Gánovciach

Miesto: Gánovce, okres Poprad
Čas: údajne začiatkom 20. storočia
Autor: Slavomír Szabó

Také ráno som naozaj nechcel. Vlastne, takéto rána by nemuseli byť nikdy. Ak by sa dalo, treba ich zakázať! Lenže nikto nemá takú moc. Ešte som ani neotvoril oči a už som počul, ako Kubo v kuchyni plače. On plače často, ktovie, či sú aj iné deti také urevané. Zatiaľ je môj prvý. Milena doň isto napchala horúcu polievku. A koľkokrát som jej povedal, nech ju najskôr sama ochutná, veď niekedy sa z taniera až parí a sála teplo ako z pece, ale ona je už taká. Nepozrie, len naberie na lyžicu a šup s tým do decka! Už som sa chystal, že vyleziem spod periny, ale stačil malý pohyb nohami, taký celkom nepatrný a v krížoch ma pichlo. Poriadne. Dokonca tak, akoby mi tam niekto vrazil nôž a bolesť vystrelila kamsi do stehna. Bŕ! Zaťal som zuby aj päste a skúsil som to znova. Pomaly, pomaličky. Bolesť sa ozvala opäť, ale už nie taká prudká. Nohy som zložil na zem, no horšie bolo, keď čítať ďalej...
čitateľov: 1018   

Hriešna duša

@ :: Poviedky ::     Jul 09 2018, 00:36 (UTC+0)

Kostol v Malej Ide

Miesto: Malá Ida, okres Košice-okolie
Čas: údajne koncom 18. storočia
Autorka: Zuzana Kratyinová

„No pozri sa na tú nehanebnicu Jolu, ako sa tam vytŕča,“ kývla hlavou Mara na dievča, čo postávalo pred kostolom a nahla sa k dcére, akoby sa chcela presvedčiť, či aj Maňa hľadí tým smerom a rovnako ako ona odsudzuje toto správanie. Maňa sa skutočne dívala, rozšírenými zreničkami nasávala všetok ten zhon, ruch, ten nový život, čo sa začal točiť rýchlejšie a vzrušujúcejšie, odkedy sa ich kostolík zaodel do drevených dosák až po samý vrch a cintorín okolo neho získal na nejaký čas aj živých obyvateľov. Dedinskí ale aj cudzí chlapi, poniektorí až z Košíc, sa hmýrili na stavbe i pod ňou ako usilovné mravce. A ako kostol mohutnel a rástol, čoraz častejšie sa pri ňom pristavovali zvedaví dedinčania, ale hlavne slobodné dievčatá. Možno zo zvedavosti, či s tajným čítať ďalej...
čitateľov: 494   

Ilonin svet bez vôní

@ :: Poviedky ::     Jul 02 2018, 00:36 (UTC+0)

Miesto: Košická Nová Ves, dnes: mestská časť Košice - Košická Nová Ves
Čas: okolo roku 1940
Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová

Pršalo. Pánty na dverách jemne zavŕzgali a na hlinenú dlážku vstúpila noha. Zatiaľ len jedna, lebo prichádzala Ilona, čo na chvíľku zastala a bokom odsunula dvere ešte viac, nech sa poriadne roztvoria, aby sa vmestila celá. Bola širšia ako obvykle, pretože v každej ruke držala jedno vedro. V prvom, plnom tak do polovice, čvachtala kravská močovka a z druhého sa cez okraj sypali piliny.
„Už zasa?“ odul pery Laci čítať ďalej...
čitateľov: 836   

Pozitívny príklad

@ :: Poviedky ::     Jun 24 2018, 23:38 (UTC+0)

Miesto: Chminianska Nová Ves, okres Prešov
Čas: šesťdesiate roky 20. storočia
Autor: Juraj Korpa

Príslušník Zboru národnej bezpečnosti zasalutoval, zvrtol sa na päte a oddupotal cez bránku až na ulicu. Sprevádzal som ho zachmúreným pohľadom. V skutočnosti som sa však nechmúril naňho, ale na svojho syna Michala, ktorý s potuteľným úsmevom drzo zazeral spod plavej štice na odchádzajúceho esenbáka a ani sa nesnažil predstierať nejaké zahanbenie alebo ľútosť. Takže z môjho syna vyrastá takýto bitang a živáň? Svrbela ma dlaň, ale namiesto toho, aby som mu bez rečí strihol dve-tri výchovné zauchá, prinútil som sa pedagogicky zamyslieť nad situáciou a riešiť ju nejako po novom, mierumilovne, komplexne, ako si to terajšia doba žiadala. Ako teda začať? Najlepšie vraj čítať ďalej...
čitateľov: 523   

Ja, posledná z púpavových víl

@ :: Poviedky ::     Jun 18 2018, 00:35 (UTC+0)

Miesto: Ježkovice, okres Vyškov, Česká republika
Čas: tridsiate a začiatok štyridsiatych rokov 13. storočia
Autor: Slavomír Szabó

„Púpavy sú tie najkrajšie kvety na svete! Sú ako malé slniečka rastúce z trávy. Žlté ako žiarivé slnko! Tiež ako šperky princezien, s ktorými opeknie každé dievča. Lebo ak na ne lepšie pozrieš, ak si ich otočíš proti slnku, zistíš, že sú nielen žlté, ale rovno zlatkavé, priam zlaté. A my sme tie najkrajšie dievčatá na svete! My sme víly!“
Až som sa sama čudovala, ako zo mňa lezú všetky tie slová, akoby samé od seba. A možno to bolo tým, že nešli z úst, len nimi prechádzali, ale pramenili priamo zo srdca. My, teda Andělka, Boženka a ja, sme stáli za Ježkovicami na lúke a v rukách sme držali vence uvité z púpav. A ako som rozprávala a snažila som sa, aby to vyzeralo slávnostne, priam ceremoniálne, kládli sme jedna druhej tie venčeky na hlavy a navrávali si, že od tejto chvíle sme púpavové víly. Boli sme presvedčené, že nás v živote čaká len hromada hier a radosti. Mali sme každá tak osem rokov, bosé nohy, obnosené šaty samá záplata, nevinné oči a bezstarostné úsmevy. čítať ďalej...
čitateľov: 1168   


staršie články:

ešte staršie články...