login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Dukát a iné záležitosti

@ :: Poviedky ::     Nov 09 2019, 07:43 (UTC+0)

Miesto: Richnava, okres Gelnica
Čas: dvadsiate roky 20. storočia
Autorka: Zuzana Kratyinová

„A just mala byť moja!“ zvolal Karči a buchol po hrboľatom zájdenom stole, čo pamätal aj panovanie osvietenej panovníčky Márie Terézie. Krčmár, ktorý postával za pultom a tváril sa, že spočítava fľašky, hoci v skutočnosti nemal v hlave čísla, ale striehol na tých zopár kunčaftov v krčme, sa na neho teraz zahľadel. Keď sa uistil, že tento mu škodu nespôsobí, vrátil sa k svojmu ničnerobeniu.
„Mala, ale nie je. Žofia už má muža. A ty si tiež nájdi ženu, čo bude v posteli aj okolo hospodárstva ako drak, a tak ťa vymačká, že nebudeš už myslieť na iné. Teraz po vojne je slobodných žien a dievčat ako pliev, stačí len, ... hehehe, ruku načiahnuť. Môžeš mať čítať ďalej...
čitateľov: 250   

Nevesta na jednu noc

@ :: Poviedky ::     Nov 03 2019, 03:25 (UTC+0)

Miesto: Valaliky - časť Všechsvätých, okres Košice-okolie
Čas: štyridsiate roky 20.storočia
Autor: Silvia Bolčová

Tak! A teraz sa všetko zmení! Také tie reči: „Veronka, prídeš nám pomôcť na pole? Vieš, veď ti dáme aj trochu zemiakov,“ - tak toto už nie! To navždy skončí. Časy, keď som sa trápila aj celé dni za výslužku, ktorú som sa i hanbila otcovi ukázať, tie sú preč. Namiesto toho mi možno povedia: „Veronka, videla som, aké krásne zemiaky sa vám toho roku urodili. Nezjednáme sa? My zasa máme veľa kukurice.“
Áno! Presne tak to bude! Už nie pomocníčka na najťažšiu robotu, ale gazdiná, s ktorou budú hovoriť s úctou, ako sa medzi rovnými patrí. Skončia časy, keď som bola dobrá iba za slúžku a v pohľadoch iných som cítila len povýšenie. Alebo pohľady parobkov a mužov. Ak sa nejaký na mňa usmial, cítila som, že je za tým nemravnosť alebo výsmech. Teraz čítať ďalej...
čitateľov: 354   

Sekerka

@ :: Poviedky ::     Oct 27 2019, 04:47 (UTC+0)

Miesto: Kendice, okres Prešov
Čas: zima 1944 - 1945
Autor: Juraj Korpa

Bolo sychravé ráno. Slabý vetrík vyháňal riedku hmlu spomedzi domov, odkiaľ sa pomaly trúsili zamračené postavy. To gazdovia, každý s lopatou alebo čakanom, zvolávaní falošným rachotom navlhnutej blany obecného bubna, prichádzali na zhromaždisko, odkiaľ už dva týždne každý tretí - štvrtý deň pod dozorom stráží odchádzali na Pažiť kopať zákopy. Nebolo medzi nimi nikoho, kto by chodil rád, či nebodaj s nadšením – ale nedalo sa nič robiť. Vojna je vojna, a teraz dorazila aj tu.
Chlapi sa neochotne, poháňaní nemeckými pokrikmi, zoradili do trojstupu a odkráčali do polí. Kým ich na konci ulice pohltila hmla, Vinco ešte stihol čítať ďalej...
čitateľov: 411   

Zabudnite na Jánošíka!

@ :: Poviedky ::     Oct 19 2019, 13:42 (UTC+0)

Miesto: Šaca, v súčasnosti mestská časť Košice-Šaca
Čas: koniec štyridsiatych a päťdesiate roky 20. storočia
Autor: Slavomír Szabó

Vonku zatrúbil pastier. Konečne! Bál som sa, že ho nebudem počuť, lebo mama nechcela otvoriť okno, že je ešte stále chladno. V zime bola zima, teraz nastala jar, veď už som videl aj hrdličku s konárikom v zobáku, ale mame to povedať nemôžem. Dala by mi po hlave, že som akýsi premúdrený. Ale veď ak by bola ozaj zima, prečo by odložila moje gumáky a vytiahla tie staré baganče bez jednej päty? Pravda, kým bol sneh a mrzlo, chladilo ma aj v gumákoch. V čižmách by to vraj bolo iné, ale to ja neviem naisto, lebo rodičia mi čižmy nekúpili. Ani nové, ani staré, ani nijaké. Tak som až doteraz behal po vonku v gumákoch od Andera; to je môj starší brat. Jeho už tlačili, aj keď skrivil prsty na nohách. Mama mu ich vzala, nech čítať ďalej...
čitateľov: 859   

Turecký dar

@ :: Poviedky ::     Oct 14 2019, 02:55 (UTC+0)

Miesto: Medzev, okres Košice-okolie
Čas: tradovaný príbeh zasadený do 18. storočia
Autorka: Zuzana Kratyinová

Bodaj to pes osral! Tak, presne tak by som najradšej zvolal na celý Medzev. Ale vedel som, že hoci by som si aj dušu vykričal, nik by ma nepočul. Od brehov Bodvy sa po celom mestečku rozliehal neúnavný rámus bucharov z hámrov a jediný človek, na ktorého som to túžil vyfľusnúť, sa mi práve otočil chrbtom a rýchlymi krokmi sa vzďaľoval.
Tri roky! Tri dlhé roky sme s Johannom putovali krížom cez horné Uhorsko! On tovariš kováčskeho a ja kožušníckeho cechu. Čo sme sa putík nachodili, paničkám modré z neba nasľubovali a keď po slastnej noci uspokojené oddychovali v páperových perinách, či na slame, zdupkali sme kade ľahšie. Však, kto by chcel riskovať poriadnu nakladačku, či nebodaj vidly v zadku? Ej, či nám len bolo sveta žiť! Spolu sme prechádzali dediny, mestečká, mestá, obchádzali dielne. A podpisov v našich vandrovníckych knižkách pribúdalo práve tak, ako skúseností. V Brne bolo dobre, i v Olomouci, ale Praha, tá stovežatá krásavica, tá ma očarila na prvý pohľad. Hneď som vedel, že tam chcem ostať. Čo sa budem trepať späť do horného Uhorska, do tej chudoby, tvrdej roboty, keď tu sa vrecká aj náruče ochotnejšie otvárali, víno tieklo prúdom, život bol veselší, radosť nespútaná a potešenie čítať ďalej...
čitateľov: 447   

Prekliatie

@ :: Poviedky ::     Oct 06 2019, 11:23 (UTC+0)

Miesto: Richnava, okres Gelnica
Čas: začiatkom 20. storočia
Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová

Vošla som do kuchyne, v ktorej už sedela Magda. Vrtela svojim kostnatým zadkom na lavici a nebyť toho, že mala na sebe svoje zvyčajné štyri sukne, možno by už bola lavica celkom doškriabaná. Kto to kedy videl ženu s takou riťou! Ale dobre, že prišla. Každý deň chodí. Aspoň sa mám komu vyrozprávať, lebo dakedy rozmýšľam, či ten môj muž, teda Zdeno, je ešte môj. Niežeby mal frajerku, ale jemu už ženy dajako netreba. Len na robotu. A možno ešte, keď potrebuje umyť nohy. Brucho mu narástlo, nezohne sa. Našťastie si nohy tak často neumýva. I tak sa musím priznať, že táto pomoc ma naozaj ponižuje. Ako sa len môže milý a usmievavý frajer po rokoch zmeniť na takéto hovädo? Ale späť k Magde... Kostnatý zadok sa zavrtel, čítať ďalej...
čitateľov: 618   

Po nás už nikdy viac potopa

@ :: Poviedky ::     Oct 01 2019, 04:18 (UTC+0)

Miesto: Zalužice, okres Michalovce
Čas: 1960
Autor: Juraj Korpa

Ján pomaly prenášal ťažisko z nohy na nohu, udržiavajúc rovnováhu a slimačím tempom sa presúval pomedzi mláky. Nemohol by ísť rýchlejšie, ani keby tam neboli, pretože všadeprítomné lepkavé blato sa mu lepilo na čižmy a sťahovalo mu ich z nôh. Pri každom kroku si ich musel pridržiavať. Vzdychol.
Naokolo sa mu ponúkal bezútešný pohľad. Sotva čo sa roztopil sneh a pôda trochu obschla, začalo poriadne pršať a polia zase podmokli. Už aj tak plný Laborec dostal ďalšiu porciu vody a vylial sa až po šínky, úzkokoľajku, ktorá vozila robotníkov z okolia až do Remetských Hámrov. Nádejne klíčiaca ozimina sa tak ocitla vo vode, kde sa pomaly udusila. Úroda bude opäť čítať ďalej...
čitateľov: 460   

Hačavská škola života

@ :: Poviedky ::     Sep 24 2019, 04:04 (UTC+0)

Miesto: Hačava, okres Košice-okolie
Čas: 1938 až 1947
Autor: Slavomír Szabó

Otec to dobre vedel. Nepovedal mi to síce nikdy priamo, ba ani nenaznačil, ale teraz mi je nad slnko jasné, že bol presvedčený o zbytočnosti školy a strácaní najkrajších rokov detstva učením sa množstva vecí, ktoré nebudem v živote potrebovať. Rob tak, aby si nebanoval – to bola jeho jediná rada, ktorú mi dal, nech už som sa ho pýtal na čokoľvek. Vždy som si myslel, že to hovorí bez rozmyslu, ba že vlastne ani nepočúva, čo vravím, len rovno, akoby mávnutím ruky, povie svoju večne platnú múdrosť. Rob tak, aby si nebanoval... Ba teraz si už myslím, že aj pre neho samotného to bol počiatok i koniec všetkého, čo dokázalo ovplyvniť jeho konanie. Zákony? Kto by si ich všetky prečítal a rozumel im? A ak by tak urobil, ak by ich pochopil a vedel sa vyznať v tom nekonečnom bludisku paragrafov, nariadení a príkazov, mal by sa nimi riadiť, ak mu zdravý rozum vraví voľačo iné? Mali sme radšej čítať ďalej...
čitateľov: 1105   

Moc včiel

@ :: Poviedky ::     Sep 15 2019, 03:16 (UTC+0)

Miesto: Kechnec, okres Košice-okolie
Čas: sedemdesiate roky 20. storočia
Autorka: Zuzana Kratyinová

Bol som tam, kde som to mal najradšej - v záhrade pri mojich včelách. Nie je nič, čo by ma tešilo a upokojovalo viac ako pohľad na úle, vôkol ktorých sa to hemží životom drobných a najusilovnejších tvorov sveta. Opatrne som povytiahol rámiky s plastmi, aby som zistil, kedy by som mohol začať stáčať med. Už som sa naň tešil. Ten úplne prvý, čo vyrobia z nektáru jabloní a čerešní, chutí lahodne. Bol máj. Vôkol všetko rašilo, voňalo a bujnelo aj vďaka nedávnym dažďom a slnečným lúčom z posledného týždňa. Preteplili kraj a primäli kvety roztvoriť sa, čo všetok hmyz čítať ďalej...
čitateľov: 651   

Betlehemvár

@ :: Poviedky ::     Sep 06 2019, 03:33 (UTC+0)

Väčšina povestí o vzniku obce Zalužice sa odohráva na miestach, ktoré dnes pokrývajú vody Zemplínskej šíravy

Miesto: Zalužice, okres Michalovce
Čas: nevedno kedy, podľa povesti azda v stredoveku
Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová

Priložil som zopár polienok na žeravú pahrebu a fúkol do pece. Nie silno, to ani nebolo potrebné. Plamienky oblízali drevo skôr, než som stihol odtiahnuť tvár. „Dofrasa,“ zašomral som si popod nos a rýchlo sa chytil za fúzy, či mi neobhoreli. Netreba sa ľakať. Všetko je presne tak, ako má byť. O chvíľku začne svitať a zlatisté slnko rozjasní krajinu. Mihotavá žiara ohňa vytvárala na stenách izby podivné obrazce, keď som si znova ľahol k Márii a hľadel jej zblízka čítať ďalej...
čitateľov: 809   


staršie články:

ešte staršie články...