login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Moc včiel

@ :: Poviedky ::     Sep 15 2019, 03:16 (UTC+0)

Miesto: Kechnec, okres Košice-okolie
Čas: sedemdesiate roky 20. storočia
Autorka: Zuzana Kratyinová

Bol som tam, kde som to mal najradšej - v záhrade pri mojich včelách. Nie je nič, čo by ma tešilo a upokojovalo viac ako pohľad na úle, vôkol ktorých sa to hemží životom drobných a najusilovnejších tvorov sveta. Opatrne som povytiahol rámiky s plastmi, aby som zistil, kedy by som mohol začať stáčať med. Už som sa naň tešil. Ten úplne prvý, čo vyrobia z nektáru jabloní a čerešní, chutí lahodne. Bol máj. Vôkol všetko rašilo, voňalo a bujnelo aj vďaka nedávnym dažďom a slnečným lúčom z posledného týždňa. Preteplili kraj a primäli kvety roztvoriť sa, čo všetok hmyz čítať ďalej...
čitateľov: 86   

Betlehemvár

@ :: Poviedky ::     Sep 06 2019, 03:33 (UTC+0)

Väčšina povestí o vzniku obce Zalužice sa odohráva na miestach, ktoré dnes pokrývajú vody Zemplínskej šíravy

Miesto: Zalužice, okres Michalovce
Čas: nevedno kedy, podľa povesti azda v stredoveku
Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová

Priložil som zopár polienok na žeravú pahrebu a fúkol do pece. Nie silno, to ani nebolo potrebné. Plamienky oblízali drevo skôr, než som stihol odtiahnuť tvár. „Dofrasa,“ zašomral som si popod nos a rýchlo sa chytil za fúzy, či mi neobhoreli. Netreba sa ľakať. Všetko je presne tak, ako má byť. O chvíľku začne svitať a zlatisté slnko rozjasní krajinu. Mihotavá žiara ohňa vytvárala na stenách izby podivné obrazce, keď som si znova ľahol k Márii a hľadel jej zblízka čítať ďalej...
čitateľov: 320   

Medzi nebom a zemou

@ :: Poviedky ::     Aug 29 2019, 23:34 (UTC+0)

Miesto: Richnava, okres Gelnica
Čas: dvadsiate roky 20. storočia
Autor: Juraj Korpa

„Len počkaj, Zajac!“ zahrozil päsťou Kocúr, ale len pod fúzy, tak, aby to Zajac nevidel a nepočul. Nechcel riskovať ešte jednu ranu. Alebo rovno nakladačku. Tak sa len chytro pozviechal z prachu cesty, v ktorom sedel naširoko rozkročený, pomasíroval si krk aj bradu, aby prestali brnieť, a nehlučne si ešte na rozlúčku odpľul za odchádzajúcim susedom, čo ho pred chvíľkou tak šikovne usadil.
Veru, Mižo Kocúr mal už dávno vážne dôvody hnevať sa na Zajaca. A oddnes zas o jeden viac. Boli susedmi spod hradu, no čítať ďalej...
čitateľov: 386   

Starý dobrý recept

@ :: Poviedky ::     Aug 25 2019, 02:16 (UTC+0)

Miesto: Medzev, okres Košice-okolie
Čas: štyridsiate roky 20. storočia
Autor: Slavomír Szabó

Všetko sa to začalo vtedy, keď si cigán Ďula nedal povedať a zjedol tú skysnutú polievku, ktorá chutila tak divne. Darmo mu žena hovorila, že ona nezvykne jedlo vyhadzovať, lebo to nerobia ani majetnejší ľudia, ale toto už nie je pre človeka. Ďula mal jednoducho hlad a hlad je zlý radca. Vlastne tej polievky až tak veľa nebolo, len trochu na dne hlineného hrnca. Nevedno kto a prečo položil hrniec na policu, kam sa dávajú len tie čisté. A keď ho našiel, rozhodol sa, že nebude čakať, kým žena uvarí obed, schmatol lyžicu a len tak studenú ju vychlípal skoro na šup. Ešte aj mykol plecom, však že nebola až taká zlá, možno trochu kyslejšia, ale veď on má rád i kyslé. Potom si sadol, no nie nadlho. Cítil, že sa čítať ďalej...
čitateľov: 670   

V službe

@ :: Poviedky ::     Aug 11 2019, 13:33 (UTC+0)

Miesto: Šaca, v súčasnosti mestská časť Košice-Šaca
Čas: zima 1929 - 1944
Autorka: Zuzana Kratyinová

„Veď sa pohni! Motáš sa ako malé decko. Kým prídeme k Ide, vystúpi slnko a potom už veľa nechytíme. Možno som ťa predsa len nemal brať,“ zvolal Pišta, môj starší brat, no nepočkal na mňa, ani nespomalil. Tak som radšej pobehol, nechcel som, aby ma nabudúce nechal doma. Veď nie som malé decko a rybačku si ujsť nenechám. Už mám šesť a na jeseň pôjdem do školy!

Bola to zábava. Najprv sme sa hrabali v zemi a hľadali dážďovky, potom som sledoval brata, ako ich zvíjajúce nastrkáva na háčik, ako hádže čítať ďalej...
čitateľov: 652   

Marčina dilema

@ :: Poviedky ::     Aug 03 2019, 17:15 (UTC+0)

Miesto: Kechnec, okres Košice-okolie
Čas: približne rok 1962
Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová

Pišta by chcel byť môj frajer, ale keby som sa ho opýtala, či sa chce frajerčiť, hneď by bol červený ako ruská zástava, čo máme na chodbe v škole. Alebo ako trenírky, lebo všetci chlapci musia na telocvik nosiť presne také. Tak to chce riaditeľ, on má rád telocvik, najradšej by nás nechal cvičiť aj cez prestávky. A bol by úplne šťastný, keby sme aj do školy bežali, alebo skákali na jednej nohe, alebo chodili na bicykli ako on. Škola je v Seni, ja z Kechneca, toľko sa mi behať nechce. Riaditeľ má vraj taký závodný bicykel, ale podľa mňa to bude pretekársky, lebo veľa mužov z Kechneca chodí robiť do veesžetkárskeho závodu a majú iné bicykle. A riaditeľ by bol isto rád, keby cvičili všetci, aj školník. Školník cvičí tak či tak. V škole bol zvonček, na ktorom vyzváňal, ale dakto mu ho ukradol. Tak teraz čítať ďalej...
čitateľov: 704   

Traja kamaráti

@ :: Poviedky ::     Jul 28 2019, 23:52 (UTC+0)

Miesto: Medzev, okres Košice-okolie
Čas: december 1938
Autor: Juraj Korpa

Bola to divoká jeseň. Taká, akú si ani najstarší ľudia v Medzeve nepamätali. Ani za Kossútha, ani za Veľkej vojny, ani za rozpadu Uhorska neboli nálady také vyostrené, atmosféra vybičovaná, no hlavne ešte nikdy predtým nebežali udalosti tak rýchlo, až skoro nebol čas zmeny vnímať, zapracovať a reagovať. Každý deň niečo nové. A v celoeurópskom, ba celosvetovom meradle. Všetci žili politikou, vrátane žien a dokonca aj odrastenejších detí; až sa zdalo, že bez politiky a bez „boja“, čo bolo také obľúbené slovo v tie dni, už nikto nevie ani dýchať. No čo bolo najviac znepokojujúce – hoci sa tak veľa udialo a všetko sa od základu zmenilo, vládol všeobecný pocit, že je to iba začiatok – začiatok čohosi väčšieho, čo nastaví pravidlá na desiatky rokov. Ale čo to čítať ďalej...
čitateľov: 520   

Miháľove tajomstvá

@ :: Poviedky ::     Jul 14 2019, 05:10 (UTC+0)

Miesto: Černochov, okres Trebišov
Čas: polovica tridsiatych rokov 20. storočia
Autor: Slavomír Szabó

Miháľ kráčal pomaly, pomaličky, od strachu takmer ani nedýchal. Uprostred noci a v takej tme by sa bál isto i dospelý, nieto ešte desaťročný chlapec. Od Töltésa zadul vietor, ktovie prečo vanie vždy len od toho kopca a každý zvuk, všetko, malý škripot kamienkov či šuchnutie nohami sa odrážalo od stien černochovských chalúp. Ťažké mraky plávali po oblohe, občas zastreli, občas odkryli guľatý a chladný mesiac, takže sa po zemi preháňali tiene, čo Miháľa ešte viac znepokojovalo. Nechcel už nič iné, len dôjsť domov. Ďaleko to nebolo, len cez ulicu, ale nesmel ho nikto zbadať. Ako by vysvetlil, kde bol a prečo? Radšej prebehne okolo cintorína, potom poza záhrady a humná, prelezie plot, a tak príde. Nakoniec doma čítať ďalej...
čitateľov: 1106   

Americký sen

@ :: Poviedky ::     Jul 07 2019, 13:51 (UTC+0)

Miesto: Richnava, okres Gelnica
Čas: päťdesiate roky 20. storočia
Autorka: Zuzana Kratyinová

Čo sa jedna natrápi, kým sa dostane pod čepiec - prehnalo sa Elenke hlavou. Tenké štíhle prsty mala vborené do mäkkého cesta a s plnou vážnosťou svojich dvanástich rokov sa sústredila na prácu. Dom bol ponorený do ticha. Celá rodina, vrátane jej štyroch starších súrodencov, pracovala na poli či pri dobytku.
„Lebo veď kontingenty treba plniť!“ hundral otec už od rána. „Keby nebolo tých, tak by sme celú prácu mali hotovú raz dva. Aj s prstom v zadku! A v horúcich dňoch by sme si mohli z tej nudy nohy v Hornáde máčať. Ale štát nemá nikdy dosť! Čo z nás, nedružstevníkov, chcú čítať ďalej...
čitateľov: 647   

Za svetlom

@ :: Poviedky ::     Jun 30 2019, 03:22 (UTC+0)

Miesto: Brzotín, okres Rožňava
Čas: päťdesiate roky 20. storočia
Autori: Slavomír Szabó, Silvia Bolčová

„Takže večere sa ti zažiadalo, hej? A čo by to malo byť? Postačí pečená hus, alebo by si radšej poriadny kus šunky s bielym koláčom? A čo tak klobásky, pekné, hrubé, voňavé? Také, aké nám vždy viseli v udiarni, kým si nepodpísal ten šialený papier a komunisti nevbehli na naše polia ako chrobáky na hnojisko! A kdeže sú naše klobásky? Kdeže sú naše lány? A kde ostali muži, čo stáli za svojim slovom, pre pás zeme by cedili krv, kráčali po vlastnom držiac pluh a orajúc brázdu? Už tu nie sú? Aha! Jasné! Viac než poctivá robota je teraz funkcia - predseda, tajomník, osvetár či referent. Alebo na družstve, alebo na národnom výbore, alebo v strane. Tak? Hej, ani mi nemusíš nič hovoriť, prikyvovanie ti ide dobre pred súdruhmi, keď žobroníš o pečiatku na zakáľací list. Máš pečiatku? Nemáš! Nesmieme zabiť ani vlastné prasa, čítať ďalej...
čitateľov: 866   


staršie články:

ešte staršie články...