login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Orechová: Betlehémci

@ :: Historické foto ::     Oct 05 2009, 04:33 (UTC+0)

Orechová, okres Sobrance: Táto fotografia pochádza zo šesťdesiatych rokov 20. storočia a vidíme na nej „betlehémcov“, ktorí chodili vinšovať šťastné Vianoce. Zvyk betlehémcov má dlhú tradíciu, ktorá však priamo v Orechovej mala odlišné korene. Takto vyobliekaní vinšovníci tu síce chodievali, ale tvorili ich zvyčajne chlapci z okolitých dedín. Až v šesťdesiatych rokoch sa miestni mládenci rozhodli, že si betlehémcov urobia sami.

Vinšovnú púť od domu do domu začali na Štedrý deň hneď po slávnostnej večeri a chodili až do neskorej noci. Pokiaľ nestihli obísť všetkých, pokračovali aj na Prvý sviatok vianočný. V domoch vinšovali všetkým zdravie a šťastie a spievali náboženské piesne na oslavu narodenia Krista.

Domácnosti boli v týchto dňoch patrične vyzdobené, čo patrilo k miestnym rituálom. V kuchyni, ktorá tvorila hlavnú miestnosť domu, bola na podlahe slama, čo malo pripomínať maštaľ, v ktorej sa Ježiš narodil. Nohy stola boli obopnuté reťazou, aby rodina po celý ďalší rok držala pohromade. V slame boli ukryté orechy, čo bol špecifický zvyk Orechovej. Deti po slávnostnej večeri išli orechy hľadať. Najmä v chudobných skorých povojnových časoch to prijímali ako odmenu namiesto cukríkov.

Štedrá večera ponúkala nasledovné menu. Najskôr to bol med s rozpučeným cesnakom. Skôr ako ho všetci ochutnali, otec alebo matka s ním urobili všetkým členom rodiny medový krížik na čelo, aby ich počas celého ďalšieho roka ochraňovali nebeské bytosti. Potom prišiel na rad neplnený čistý kysnutý koláč. Nekrájal sa, ale lámal, pretože počas štedrej večere sa tu nesmel používať nôž. Nasledovali opekance (bobaľky) s kapustou, za tým hustý fazuľový prívarok a kapustnica až posledná. Kapustnicu na záver podávali zrejme preto, že ako jediný chod obsahovala mäso (zvyčajne klobásu), takže sa riadili pravidlom najlepšie nakoniec. Týmto sa večera ukončila. Až neskôr sa podával makový koláč, ktorý bol prichystaný aj pre prípadných hostí. K nim patrili aj vinšovníci – betlehémci. Koláč však pre nich nebol výslužkou, i keď z neho jedli, v Orechovej bol zvyk, že Betlehémcov treba za vinše a koledy vyplatiť rovno peniazmi. Nie veľkými, ale predsa. Betlehémci zasa neskôr, keď obišli celú dedinu, si polovicu peňazí nechali a druhú polovicu venovali cirkvi na kostol.

Na fotografii vidíme šiestich betlehémcov. Traja z nich predstavujú troch kráľov, ktorí sa prišli pokloniť Ježiškovi. Týchto zvyčajne predstavovali starší chlapci, ktorí už boli v dedine povýšení za parobkov. Ďalší dvaja predstavujú anjelov. Za anjelov sa vyberali mladší chlapci, ktorí ešte za parobkov pasovaní neboli. Posledný z nich v kožušine bol nazývaný „gubáš“. Pozícia gubáša bola výnimočná. On nekoledoval a nevinšoval. Práve naopak, do všetkých kolied a vinšov pridával svoje ironické komentáre. Predstavoval pochybovačného človeka, ktorý nabádal, že všetky náboženské idey sú síce pekné, ale človek sa musí spoliehať predovšetkým sám na svoje schopnosti, nepodliehať viere v čistotu iných ľudí a musí vždy myslieť aj na zadné vrátka. Gubu stále hral starší chlapec – parobok.

Samozrejme, v Orechovej betlehémci prednášali svoje vinše v rusínskom dialekte. Traja králi a anjeli si zhotovovali biele šaty zo ženských spodných sukní. Prvý pastier bol potom prepásaný červenou stužkou, druhý a tretí pastier ružovými stužkami a anjeli žltými stužkami.

Slavomír Szabó

Spracované na základe spomienok miestnych obyvateľov Orechovej.

***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.



čitateľov: 2679