login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Tibava: Šaty k konope

@ :: Historické foto ::     Jul 04 2009, 11:01 (UTC+0)

Tibava, okres Sobrance: Táto fotografia pochádza z roku 1945 a zachytáva štyroch súrodencov v šatách vyrobených prevažne z domáceho konopného plátna. Podľa spomienok majiteľky fotografie sa už v tridsiatych rokoch 20. storočia v Tibave nenosili typické zemplínske kroje, ale nahrádzalo ich ošatenie, ktoré stále viac inklinovalo k mestskému štýlu. Najmä pre deti a ženy sa pritom šilo doma a konope tu pestovala každá rodina.

Ako prvé typické krojové ošatenie v Tibave zanikli vyšívané vesty, čiže „lajbliky“. Ženy však ešte nosievali sukne, ktoré patrili ku kroju a nazývali ich „kabaty“. Zvyčajne išlo o dve tenké spodné sukne a jednu vrchnú. V daných rokoch sa čiastočne zachovalo i nosenie bielych blúzok so širokými rukávmi na pleciach („pufy“) a výšivkami okolo krku a na rukávoch. Nosievali ich už však iba staršie ženy. Tieto blúzky sa však odlišovali od tých, ktoré sa nosili v kroji, a to najmä našívaním volánikov na spodok blúzok okolo pása.

Konope sa v Tibave pestovalo približne do rokov 1955 až 1956. Tradíciu prerušil vznik jednotného roľníckeho družstva, ale tiež všeobecné zníženie cien kupovaných látok a šiat.
Obyvatelia dovtedy siali konope najmä na záhumienkoch a v blízkosti potokov. Najviac ho bolo v hornej časti obce v smere na Choňkovce pri potoku, ktorý tu nazývali Hlava a juhovýchodne medzi Tibavou a Vojnatinou pri potoku nazývanom Brežnica. Keďže súčasťou spracovania rastlín je aj ich namáčanie v potokoch, každá rodina mala svoj vyhradený priestor.

Konope sa zbieralo dva razy do roka. Prvý čas polovica úrody v čase kvitnutia. Z týchto rastlín vznikala jemnejšia priadza vhodná na výrobu látok na košele a blúzky, ktorú tu nazývali „povešmiane“. Druhá časť úrody sa zozbierala v čase, keď mali rastliny už zrelé semená. Tie sa odoberali na výsadbu na ďalší rok a rastliny potom spracovali na priadzu, ktorá však už bola hrubšia. Z nej sa vyrábali nite na nohavicovú látku zvanú „drelich“. Z najmenej kvalitnej priadze sa vyrábala látka zvaná „plachcina“ a využívala sa na šitie vriec.

Tkaniu nití sa tu ženy (podobne ako na celom Slovensku) venovali počas zimných večerov, keď nebola práca na poli. Stretávali sa spoločne na priadkach. Potom plátno z týchto nití tkali doma na krosnách. Priemerná rodina tu za rok utkala 30 až 50 metrov konopného plátna širokého 80 centimetrov.

Vzory na nové strihy šiat, ktoré sa už líšili od krojov, rodiny získavali od rodiny Biróvej. V tejto rodine žilo už niekoľko generácií miestnych krajčírov. Muži si obleky kupovali alebo nechávali šiť na mieru. Ženy však sebe i deťom šili samé a u krajčírov si nechávali z látky vystrihovať vzory. V Tibave údajne v štyridsiatych rokoch nebolo rodiny, ktorá by doma nemala šijací stroj.


Slavomír Szabó

Spracované na základe spomienok pani Márie Basandovej.

***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
čitateľov: 3187