login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 24, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(249)

vložiť obrázok do galérie

Čerhov: Čerhovské ženské kroje

@ :: Historické foto ::     Mar 12 2009, 04:09 (UTC+0)

-


Čerhov, okres Trebišov: Tieto fotografie pochádzajú z prelomu 19. a 20. storočia. Vidíme na nich ženy v typických čerhovských krojoch. Typickým znakom vydatej ženy bol čepiec alebo šatka. V 20. storočí však už dominovala šatka. Tie, na rozdiel od čepca, mohli nosiť aj slobodné dievky, ak si to vyžadovalo počasie. Slobodné dievčatá nosili šatky svetlé, rovnako ako aj mladé vydaté ženy. Zvyčajne tu mali bielu alebo modrú farbu. Vdovy nosili už len šatky čierne.

Blúzka sa v miestnom zemplínskom dialekte nazýva „oplečko“ a šili ich z jemnejšieho konopného plátna. Na ramenách mala typické oválne „pufy“, krátky rukáv končil výšivkou s rastlinnými ornamentmi.

Väčšia šatka, ktorú nosili na hrudi preloženú do kríža, sa v miestnom dialekte nazýva „haraska“. Tieto boli čierne, zdobené výšivkou a vyrobené z vlny. Ženy si ich zvyčajne kupovali. V prípade zlého počasia ich nosili prehodené cez hlavy a ramená.

Vesta, ktorú pod „haraskou“ na fotografiách dobre nevidieť, sa tu nazýva „lajblik“. Mala vždy tmavú farbu, často čiernu. „Lajblik“ nemusel byť vyšívaný, najmä ak slúžil na denné nosenie. Každé mladé dievča však malo aspoň jeden pekne vyšitý. Práve týmto kusom odevu mladica ukazovala svetu, aká je parádnica. Vydaté ženy mohli mať na lajbliku už nanajvýš len skromnú výšivku.

Vrchné sukne tu nazývali „kabaty“. Pod nimi bolo aspoň štyri, päť bielych spodných sukní, ktorú tu nazývali „bigľoše“. Vrchná sukňa ešte bola prekrytá ozdobnou zásterou, ktorú tu volali „šursc“. Ženy ozdobné zástery plisovali do jemne vyskladaného harmonikového vzoru.

Pančuchy, čiže po zemplínsky „štrimfľi“ sa kupovali. Začiatkom storočia bolo veľmi v móde nosiť takého pančuchy pásikované, a to aj ku kroju.

-sl-

Článok bol napísaný na základe spomienok majiteľky fotografií

***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Vínna cesta – štart, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.
čitateľov: 2914