login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Čerhov: „Štofovo litty a kabaty“

@ :: Historické foto ::     Mar 08 2009, 10:08 (UTC+0)

Čerhov, okres Trebišov: Táto fotografia pochádza z prvej polovice päťdesiatych rokov a vidíme na nej dve dievčatá, ktoré sa vyobliekali v štýle vtedajšej módy. Boli to časy, kedy približne od konca II. svetovej vojny bolo pestovanie konope na ústupe a namiesto doma vyrobeného plátna sa na šitie začali používať kúpne látky. Najobľúbenejšou bola „štof“, pravdepodobne išlo o fabricky vyrobené ľanové plátno.

Konope sa v menšom pestovalo až do päťdesiatych rokov, úplne zaniklo zabavením pozemkov pri vzniku jednotných roľníckych družstiev. Obyvatelia Čerhova chodili konope močiť do rieky Roňava. Namočené sa potom lámalo na drevených „lamakach“, česalo na priadzu, vilo na nite a na krosnách spracovalo na celistvú látku. Zber konope sa pritom robil dva razy ročne. Prvý raz v čase kvetu, plátno z neho bolo jemnejšie a vhodné napríklad na obrusy alebo posteľné plachty. Druhýkrát sa konope zbieralo v čase semena. Semená sa potom použili na budúcoročnú výsadbu a z rastlín robilo hrubšie plátno na nohavice, ktoré sa nazývalo „drelich“.

„Štofovo platno“ chodili ženy nakupovať do Újhelu, Trebišova, občas do Košíc. Predávali ho aj podomoví predavači, ale tí bývali údajne o niečo drahší, ako keď sa kupujúca vybrala na trh sama.

„Kabaty“ je zemplínske nárečové označenie pre sukne. Zvyčajne sa ním označovali sukne z kroja, ktoré mali niekoľko spodných a jednu vrchnú vrstvu. Toto meno však prischlo aj sukniach z kostýmov, ako vidíme na tejto fotografii. V móde bolo plisovanie látky, teda jej viacvrstvové prekladanie. Robili to žehlením cez mokré plátno. Podľa toho, ako pekne bola sukňa plisovaná, bolo aj vidieť, aké šikovné je dievča. V tom čase si totiž v Čerhove dievky šili šaty samé, aby im to robila mama alebo priamo nejaká krajčírka, bolo skôr výnimkou. Ženské sako ku kostýmu tu nazývali „litt“.

V daných rokoch stále pretrvával zvyk, že žena po svadbe nesmie chodiť s odkrytou hlavou, ale musí nosiť šatku. Tú mohli nosiť aj slobodné, ale len keď chceli. Pretože dievčatá na fotografii majú nepokryté hlavy, vieme, že ešte mali pred svadbou.

-sl–


Článok bol napísaný na základe spomienok obyvateľov Čerhova.


***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Vínna cesta – štart, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.

čitateľov: 2686