login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Malá Tŕňa: Výskum vinárstva v časoch Československa

@ :: Historické foto ::     Feb 17 2009, 10:02 (UTC+0)

Malá Tŕňa, okres Trebišov: Táto fotografia pochádza z päťdesiatych rokov 20. storočia a vidíme na nej rodinu pracujúcu vo vinici. I keď prvý písomný doklad o pestovaní viniča v južnej časti Zemplína pochádza z roku 1248 od kráľa Bela IV., vinárska tradícia tu má určite starší pôvod. Malá Tŕňa vždy patrila i nespochybniteľne patrí do oblasti Tokaj. V roku 1924, teda v čase medzivojnovej ČSR, v obci založili Výskumnú stanicu vinársku. Jej poslaním bol výskum biológie viniča, technológie vinárstva a agrotechniky. Patrila pod Štátny výskumný ústav poľnohospodársky so sídlom v Košiciach. Okrem výskumu plnila aj poradenskú činnosť. Hospodárila však na veľmi malej ploche, presný údaj z roku 1924 nevieme, ale v roku 1927, keď dokúpila ďalšie pozemky, mala len 16 hektárov a v roku 1937 mala 25 hektárov. Výskum pestovania ušľachtilých odrôd sa sústredil najmä na tzv. škôlku, ktorá bola na ploche 1,5 hektára. Stanica skúmala aj pomery v typických podzemných tufových pivniciach, ktoré taktiež vlastnila.

Výskum štátneho ústavu zastavili politické procesy, keď v novembri 1938 pripadla Malá Tŕňa Horthyovskému Maďarsku. O krátky čas do toho ešte vstúpila aj II. svetová vojna.

Po skončení vojny v roku 1945 a n8vrate obce do Československa niekdajší ústav prevzalo Povereníctvo poľnohospodárstva a pozemkovej reformy. Stanica už mala vyše 77 hektárov pôdy, z toho 20,37 hektárov vinohradov. V roku 1951 sa na rok stala súčasťou Československých štátnych majetkov v Spišskej Novej Vsi a potom súčasťou Krajského výskumného ústavu poľnohospodárskeho v Košiciach. Od roku 1956 ju odborne riadil Výskumný ústav pre vinohradníctvo a vinárstvo Slovenskej akadémie vied so sídlom v Bratislave. Toto obdobie sa všeobecne považuje za najviac prínosné z hľadiska zušľachťovania Furmintu, Lipoviny a Muškátu žltého, čo sú tri odrody hrozna, ktoré dohromady tvoria typické tokajské víno. Ústav tiež priniesol pokrok v rámci zušľachťovania vínnych kvasiniek a miestnym vinárom poskytoval odbornú poradenskú činnosť pri naprávaní vadných vín a výrobe muštov.

V roku 1977 sa výskumná stanica v Malej Tŕni stala súčasťou VHJ Vinárske závody so sídlom v Bratislave. Miestni obyvatelia i nezávislí pozorovatelia tento krok hodnotia ako začiatok úpadku až likvidácie. Zastavili sa pokusy slúžiace na vývoj agrotechniky a obmedzili pokusy technológie spracovania tokajských vín. V tom istom roku sa však výskumná stanica integrovala do siete výskumných staníc Slovosiva, pričom bola už len vysunutým pracoviskom výskumnej stanice v Orechovej.

- sl –

Použitá literatúra:
Juraj Žadanský – Náčrt dejín obce Malá Tŕňa
A. Vereš, A. Žembery - Vinohradníctvo na východnom Slovensku



***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Vínna cesta – štart, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.

čitateľov: 3358