login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Kalša: Tragický osud židovskej komunity

@ :: Historické foto ::     Oct 31 2008, 11:07 (UTC+0)

Kalša - okres Košice-okolie: Táto historická fotografia pochádza z roku 1940 a vidíme na nej troch mladých mužov z Kalše. Muž napravo s fúzikmi a s klobúkom v ruke patril k židovskej komunite a volali ho Piťkes. Podľa spomienok majiteľky fotografie v dedine žili kresťania a Židia pokojne, bolo tam veľa pevných priateľstiev. Tiež sa vzájomne potrebovali, a to minimálne z dôvodu, že Židom patrili oba obchody v obci. Údajne nešlo o žiadne veľké peniaze, nakupovanie v tom čase nebola každodenná záležitosť. Chlieb sa piekol doma, zrno, ovocie, zelenina, každý si stravu vypestoval sám, rovnako si aj vychovali zvieratá na mäso. Ľudia kupovali len cukor, škrob, cukríky, petrolej, pivo, nite, gombíky a drobné doplnky ako hrebene a ozdobné mašle. I tak „caly valal z totych skľepoch žil“.

V Kalši boli dve židovské rodiny – Grossovci a Rothovci. Dňa 2. mája 1943 sa Kalša pripojila k čiernej kapitole slovenských dejín. Obe rodiny boli za asistencie žandárov odvedené na transport do koncentračných táborov. Obchody prevzali arizátori, ostatný majetok išiel do dražby. Jeden z domov, ktorý Židom patril, prevzala správa miestneho kameňolomu. Neskôr v ňom sídlilo potravné družstvo, potom tam bola krčma a kancelária starostu.

Medzi Kalšou a Slanským Novým Mestom sa nachádzal aj židovský cintorín. Ten časom spustol údajne natoľko, že sa hroby „začali prepadávať do zeme“, jeho časť padla za obeť úpravám pri stavbe asfaltovej cesty. Dnes už nejestvuje. Zanikol rovnako ako niekdajšia židovská komunita v Kalši, o ktorej sa traduje, že tu prišla s novými osadníkmi začiatkom 18. storočia, keď dedina po morovej rane úplne vymrela.


Slavomír Szabó


V tomto článku sú použité informácie, ktoré nám konzultačne a zo svojej publikačnej činnosti poskytol Mgr. František Petro a pani Júlia Kundrátová .



***


Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Slánske vrchy, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.




čitateľov: 4138