login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Kalša: „Mlada dzivka“

@ :: Historické foto ::     Oct 31 2008, 10:37 (UTC+0)

Kalša - okres Košice-okolie: Táto historická fotografia pochádza z roku 1917 a zachytáva mladú slobodnú dievčinu z obce Kalša. Ide o ateliérovú fotografiu. To, že je dievčina slobodná, poznáme na prvý pohľad podľa toho, že nemá šatku. Bez nej by sa už po vydaji, resp. od svadobného rituálu začepčenia nemohla na verejnosti ukázať. Ženy si síce hneď po svadbe vlasy nestrihali, ale nemohli už nosiť ani voľné vrkoče, účes si viazali do konte, ktorú skrývali práve šatkou.

Mladí ľudia to v čase vzniku tejto fotografie nemali ľahké. V otázke vydaja a ženby totiž rozhodovali rodičia. Tí sa museli dohodnúť, na vôľu mladých sa veľký zreteľ nebral. Povedané slovami majiteľky tejto fotografie: „Rodiče patreli, žeby gazdovstvo vjedno ostalo“. Prvým kritériom však bola náboženská príslušnosť. V Kalši v daných rokoch žili najmä grécko-katolíci a rímsko-katolíci. Grécko-katolíci mali i majú v obci svoj kostol, zatiaľ čo rímsko-katolíci v tom čase chodievali na omše do Slivníka. Žilo tu aj niekoľko kalvínov, títo zasa chodili na bohoslužby do Slanca. Kalšanská židovská komunita bola samostatná kapitola. Pokiaľ teda rodičia vybrali svojmu potomkovi životného partnera, ten musel byť alebo rovnakej viery, alebo prestúpiť z jednej cirkvi do druhej. Potom sa medzi rodičmi potenciálnych manželov viedli hotové rokovania, kto im čo dá do vena, aby sa zveľadil majetok a mladí neboli chudobní. Až keď došlo k zhode, mladým jednoducho oznámili, koho si vezmú.

Samozrejme, boli aj rodiny, kde aspoň trochu brali ohľad na mienku svojich dcér či synov, ale vyskytli sa aj prípady, kedy sa mladí do manželstva nanútili bitkou od rodičov. Tento zvyk pretrvával cca do konca II. svetovej vojny, kedy nastúpila relatívne nová éra. Zvyk celkom zanikol so vznikom JRD, kedy ľudia (či už dobrovoľným alebo násilným) vstupom do družstva prišli o svoje pozemky i dobytok. To zmenilo situáciu natoľko, že sa na spájanie rodín cez majetok prestal brať ohľad. Náboženské kritérium však dlho pretrvávalo a miestami v niektorých obciach pretrváva dodnes.


Slavomír Szabó


V tomto článku sú použité informácie, ktoré nám poskytla pani Júlia Kundrátová .



***


Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Slánske vrchy, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.




čitateľov: 3883