login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Kalša: Vlastné deti a „lelenci“

@ :: Historické foto ::     Oct 29 2008, 10:39 (UTC+0)

Kalša - okres Košice-okolie: Táto historická fotografia pochádza približne z roku 1930. Zobrazuje starú ženu aj jej vnuka. V tomto prípade ide o priameho potomka, čo v daných rokoch nebolo vždy celkom bežné. Mnohé rodiny z Kalše sa totiž prihlásili do výchovného programu detských domovov, v tom čase zvaných sirotincov. Nešlo o priame adopcie, dnešnou terminológiou by sme to mohli skôr označiť ako náhradné rodiny. Tieto si po splnení úradných požiadaviek vzali do výchovy často aj tri až štyri siroty naraz. Štát im zato vyplácal pravidelné mesačné platby a dvakrát ročne na stanovených miestach vydával pre siroty topánky a oblečenie. Takto nadobudnuté deti v Kalši volali „lelenci“. Niektoré roky ich bolo v dedine údajne viac ako riadnych detí z rodín.

Podľa spomienok majiteľky fotografie mali rodiny záujem o čo najmenšie deti, ktoré si chodili vyberať do Košíc. Za výchovu takých im štát vyplácal väčšie dávky. V žiadnom prípade však nešlo o nejaký druh obchodu. Medzi ľuďmi prevládal názor, že keď sa už žena stará o rodinu, je takmer jedno či o tri alebo o šesť detí. Rozdiely medzi vlastnými synmi, dcérami a „lelencami“ sa údajne nerobili. Všetky brali ako svoje. V Slančíku nám však jeden pán potvrdil (tiež tam prišiel ako „lelenec“ a žije tam dodnes), že rodiny občas využili štedrú ponuku šatstva a obuvi vo svoj prospech. Výdajným miestom pre túto oblasť bola obec Slanec. Dieťa zo sirotinca dostávalo až dva páry topánok ročne, čo bolo viac než v skutočnosti potrebovalo. Niekedy teda rodiny brali väčšie čísla napríklad pre vlastné staršie deti.

Jeden z „lelencov“ vychovávaných Kalši žije v Českej republike v meste Aš a stále si píše so svojou „nevlastnou sestrou“ teda s dcérou rodiny, ktorá ho v detstve vychovávala.


Slavomír Szabó


V tomto článku sú použité informácie, ktoré nám poskytla pani Júlia Kundrátová.


***


Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Slanské vrchy, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.




čitateľov: 3178