login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Kalša: Poľnohospodárstvo a hospodárska kríza

@ :: Historické foto ::     Oct 16 2008, 15:43 (UTC+0)

Kalša - okres Košice-okolie: Táto historická fotografia pochádza z prvých povojnových rokov 20. storočia. Na pozadí vidíme grécko-katolícky kostol, ktorý tu začali stavať v roku 1910. Pozornosť však viac upúta chlapec s kravami. I keď sa v Kalši časť ľudí živila prácou v lesoch, tiež v kameňolome a furmančením, bola to predovšetkým poľnohospodárska obec. Značnú plochu pôdy získali tunajší poľnohospodári po vzniku I. ČSR, keď sa rozdeľovala pôda po uhorských veľkostatkároch.

Prvá etapa parcelácie pozemkov začala v roku 1926. Veľkostatkári, ktorí v obci ostali, to vyhlasovali za zločin. Ničili nové medze, kamene hádzali do domov, v ktorých bývali zememerači. Najväčší kus zeme sa rozdelil z grófskeho veľkostatku, a bolo to 90 jutár pasienkov. Tieto sa od roku 1936 rozorávali na polia.

Sľubný rozvoj poľnohospodárstva na čas zastavila hospodárska kríza, ktorá Československo zasiahla v rokoch 1930 až 1931. Boli to časy, kedy mnoho ľudí opustilo domovy a išlo v nádeji lepšej budúcnosti pracovať do USA. Podľa obecnej kroniky bolo v daných rokoch také sucho, že zo sto kilogramov zasiatej pšenice dokázal roľník vypestovať maximálne dvesto kilogramov. Ako príklad sa uvádza miestny roľník Ján Takáč, ktorý v minulosti hospodáril s výnosom 150 metrických centov a v kritických rokoch len 30 metrických centov. Pritom štát mal monopol na výkup obilia a nízke ceny – 141 korún za 100 kg pšenice. To nedokázalo roľníkov uživiť.

Veľmi zaujímavo vyznievajú ďalšie skutočnosti. V dôsledku neúrody nebolo čím kŕmiť dobytok, takže strácal na hodnote. Teľatá sa predávali po 20 až 40 korún. Kone po 5 korún alebo zadarmo. Keď nechcel nikto ani zadarmo, jednoducho sa kone púšťali do prírody, vyháňali z dvorov. Najchudobnejšie rodiny, ktoré trpeli hladom, odstávali od úradu vyživovacie lístky v hodnote 10 korún na týždeň.


Slavomír Szabó


V tomto článku sú použité informácie, ktoré nám konzultačne a zo svojej publikačnej činnosti poskytol Mgr. František Petro a pani Júlia Kundrátová .



***


Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Slánske vrchy, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.




čitateľov: 3278