login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 24, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(249)

vložiť obrázok do galérie

Slanec: Miestne povery

@ :: Historické foto ::     Sep 12 2008, 04:11 (UTC+0)

Slanec: Táto historická fotografia pochádza zo dňa 25. 8. 1943 a zachytáva obyvateľov Slanca. I keď v danom čase bola obec súčasťou vojnového Slovenska, žili tu maďarská i slovenská komunita, ktoré medzi sebou nemali žiadne problémy. Zvyky a tradície v obci boli spoločné a neodlišovali sa. Rozdiel medzi nimi bol skôr v náboženskej príslušnosti, pretože zatiaľ čo sa Maďari hlásili ku kalvínom, Slováci k rímskym katolíkom. Každá cirkev tu má svoj kostol.

Zvyky a povery patrili k miestnemu folklóru. Verilo sa napríklad, že ak v pondelok príde do domu na návštevu ako prvý muž, znamená to, že prinesie šťastie. Ak žena, rodina sa bude celý týždeň hádať. To isté platilo aj na sviatky, najmä na Vianoce a Nový rok. Kdesi tu môžeme nájsť aj pôvod vinšovania. V dané sviatky chodili muži z domu do domu želať veľa zdravia, požehnania, často to vycifrovali rôznymi rýmami. Za to sa im potom dostalo pohostenia, chudobnejším i peňazí.

Svojrázne sa vnímala ženská návšteva vo chvíli, keď sa v dome bielila priadza na výrobu nití a plátien. Ak v takom čase prišla do domu žena, verilo sa, že priadza bude pekná biela. Ale ak prišla žobrať cigánka, mala byť priadza sivá, akoby bola ušpinená.

V prípade, že gazdiná zamietla kuchyňu po západe slnka, smeti von nevynášala. Verilo sa, že ak by tak urobila, v dome by voľakto zomrel. Pri pečení chleba sa zasa zamykala kuchyňa, lebo ak by vošla do domu návšteva, odniesla by im rodinné šťastie.

K miestnym tradíciám patrila aj ochrana pred bosoráctvom. Ľudia z mnohých dedín na Above dávali posvätiť kriedu na Troch kráľov alebo na Jána. Tou kreslili krížik nad dvere, prípadne kruh okolo postele s chorým, pokiaľ sa verilo, že ho niekto uriekol. V Slanci to neplatilo, tu sa to robilo inak. Na Luciu sa natierali maštale cesnakom na znak kríža, čo malo ochrániť dobytok. Podľa povier totiž bosorky a bosoráci častejšie uhranuli dobytok ako ľudí. Kravy pritom boli živiteľky rodín, ale ak „mali porobené“ dojili len krvavé mlieko alebo mlieko, čo sa „ťahalo ako guma“. Pri viere v bosoráctvo je tu ešte jeden rozdiel medzi Slancom a inými dedinami. Na Above sa verilo, že bosorky, ak sa na niekoho hnevajú, môžu ho vytrhnúť zo spánku, posadiť na metlu a lietať s ním celú noc, aby bol unavený a ráno nevládal pracovať. V Slanci to bosorky nerobili, ale posielali za ľuďmi pekelného capa, ktorý určeného nešťastníka nosil počas celej noci na rohoch, pričom skákal zo strechy na strechy.


Slavomír Szabó

V tomto článku sú použité informácie, ktoré nám konzultačne poskytol Mgr. František Petro a pani Alžbeta Vargová.








* * *


Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Slánske vrchy, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.


čitateľov: 3824