login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Nov 06, 2018

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(242)

vložiť obrázok do galérie

Slanec: Gróf Štefan Forgáč

@ :: Historické foto ::     Sep 01 2008, 16:49 (UTC+0)

Slanec: Na tejto historickej fotografii vidíme posledného vlastníka hradu Slanec - grófa Štefana Forgáča (Forgách).

Štefan Forgáč (1854 – 1916) mal dvoch bratov a jednu sestru. Bol najmladším dieťaťom Kolomana Forgáča a dedičstvo, ktoré získal, bolo naozaj veľké. Okrem pozemkov v Slanci mu patrila pôda aj v Slanskom Novom Meste, Pustafalu, Slanskej Hute, Rákoši, Blažiciach, Ruskove, Novom Salaši, Vyšnom Čaji a Košických Olšanoch. Dovedna to bolo dvadsaťosem tisíc hektárov. Okrem toho vlastnil ešte na Zemplíne pozemky o ploche desať tisíc hektárov.

V grófskych sadoch sa venoval pestovaniu ovocia, ktoré vyvážal aj za hranice Uhorska. Okrem chovu oviec a hovädzieho dobytka, čo bola obchodná činnosť, mal záľubu v koňoch. V jeho stajniach boli najmä anglické čistokrvné. V ohrade s rozlohou tritisíc hektárov choval jeleniu zver. Jeho podnikanie ešte spočívalo vo vlastníctve tehliarne, kde sa zároveň vyrábali aj škridle a drenážne rúry. Mal ja dva mlyny, jeden v Slanskom Novom Meste a druhý, ktorý bol na parný pohon, v Ruskove.

Napriek vysokému postaveniu a svojim majetkom bol Štefan Forgáč údajne muž, ktorý viac ako panské oslavy vyhľadával kontakt s bežnými ľuďmi, aby pretvárali okolie Slanca. Medzi jeho záľuby totiž okrem poľovačiek patrila stavba vodovodov. Predovšetkým to však bolo hodinárstvo. Sám zostrojil viacero rôznych vežových hodín, z ktorých sa dodnes v Slanci zachovali dvoje. Na veži kalvínskeho kostola a na kalvínskej fare. V roku 1898 založil s obyvateľmi Slanca potravné družstvo, pretože ceny obchodníkov privážajúcich potraviny vysoko prekračovali možnosti bežných ľudí.

Štefan Forgáč sa nikdy neoženil, zomrel bez potomkov v roku 1916, údajne na zápal močového mechúra. Pochovaný bol pri svojom zámočku v Kerekhegy, dnes je posledným miestom jeho odpočinku kostol v Ruksove.


Slavomír Szabó

V tomto článku sú použité informácie, ktoré nám konzultačne a zo svojej publikačnej činnosti poskytol Mgr. František Petro.








* * *


Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Slánske vrchy, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.



čitateľov: 8218