login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 24, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(249)

vložiť obrázok do galérie

Slanská Huta: Pílenie dreva „na capku“

@ :: Historické foto ::     Apr 30 2008, 08:56 (UTC+0)

Slanská Huta, okres Košice-okolie: Táto fotografia vznikla začiatkom štyridsiatych rokov 20. storočia a zachytáva mužov zo Slanskej Huty pri pílení dreva. Zatiaľ čo drevený podstavec na rezanie polien vo väčšine dedín volajú koza, v tejto dedine to bol cap a pílenie volali „na capku“.

Slanská Huta vznikla pôvodne v 18. storočí ako kolónia zamestnancov miestnej sklárskej hute grófa Forgáča (Forgách). Postupne tu však pribúdali obyvatelia, ktorí sa živili poľnohospodárstvom, ale najmä prácou v lesoch, ktoré patrili rovnakému grófskemu rodu. Týmto sa stalo drevo ľahko prístupné aj pre obyvateľov obce, pretože mali možnosť odpracovať určitý čas a namiesto mzdy si vziať siahovice. Bolo to lacnejšie, akoby ich mali kupovať z iných zdrojov.

Lesy boli inak strážené, aby si ľudia nenosili domov drevo zadarmo. To sa bralo ako krádež a pristihnutému hrozil súd. Najstaršie obyvateľky Slanskej Huty dodnes spomínajú na strážnika (v miestnom nárečí „keruľa“) Langera, ktorý striehol aj na ženy, čo si odnášali čoby len pár tenkých suchých konárov. To isté platilo aj o lesných plodoch. Ak „keruľ“ pristihol ženy, že v lese zbierali maliny, vysypal im ich na zem a ony boli ešte rady, ak ich nezažaloval. Maliny sa pritom v tom čase nepestovali v záhradách, ale rástli iba v lesoch a na okrajoch lúk. Miestni obyvatelia ich veľmi vyhľadávali, pretože z nich robili sirup – často jedinú sladkosť pre deti.

Napriek hrozbe trestov a stráženiu však blízke lesy boli úplne vyčistené, pamätníci spomínajú, že bolo naozaj ťažko nájsť na zemi nejaký suchý konár. Miestni obyvatelia teda zákaz zberu porušovali. Dnes znie zaujímavo, čo všetko dokázali spotrebovať. V obci napríklad nezvykli dobytku podstielať slamou, tú používali len na jeho kŕmenie. Ako podstielku tu do stajní dávali suché napadané lístie zo stromov. Les teda býval vyčistený úplne, lebo každá rodina spotrebovala ročne aj niekoľko sto vriec suchého lístia.


-sl-



* * *

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Slánske vrchy, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.


čitateľov: 3818