login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 24, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(249)

vložiť obrázok do galérie

Rovné: Svadba

@ :: Historické foto ::     Dec 26 2007, 09:25 (UTC+0)

Rovné, okres Svidník: Táto historická fotografia bola vyhotovená okolo roku 1959 a zachytáva svadobčanov. Nevesta je oblečená v bielom, ženích stojí po jej ľavici.

Svadba v obci Rovné mala svoje pravidlá. Predstava o veľkých oslavách, ktorých sa zúčastnila celá dedina, je mylná – respektíve, nebolo tomu tak aspoň v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch 20. storočia. Vtedy sa hostiny zúčastnilo najviac tak do päťdesiat ľudí. Oslavy spojené s tancovačkou sa konali vždy u nevesty. Najskôr sa starosta svadby (muž, ktorý odpytoval a viedol svadobné ceremoniály) stretol s družbami u ženícha, až potom išiel spoločný sprievod do domu nevesty. Všetky náklady spojené so svadobnou hostinou hradila rodina nevesty.

Zlom v týchto tradíciách nastal až v šesťdesiatych rokoch. Na svadbu sa už rovnakým dielom skladali rodičia oboch mladomanželov. Výstavbou kultúrneho domu boli k dispozícii aj väčšie priestory na oslavu, takže začal narastať aj počet pozvaných hostí. Dovtedy sa zvyčajne oslavovalo len na dvore, prípadne vo vypratanej stodole, pretože domy boli malé.

Určitými zmenami prechádzalo aj ponúkanie alkoholu. Za I. ČSR to bola pomerná vzácnosť a špiritus vo väčšom na svadbu donášali do Rovného chlapi, ktorí chodili za prácou do Ostravy. Samotný špiritus bol ťažký na pitie. Preto sa rozmiešaval s cukrom, alebo pridával do ražnej kávy s mliekom a ponúkal takto.

Po ukončení II. svetovej vojny zasiahol aj Rovné známy fenomén – domáce pálenie pálenky. Kuchynská destilácia dovtedy bola niečím neznámym, domáci sa jej naučili od ruských vojakov. I keď sa domáce pálenie stalo časom trestné, robila tak každá rodina a tento zvyk pomaly zanikal až niekedy v druhej polovici šesťdesiatych rokov. Zanikol však viac-menej v masovej rovine, mnohí jednotlivci pálili na domácich destilačných prístrojoch ešte riadne dlho, v niektorých obciach tak robia dodnes.

-sl-





***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu „Zachráňme staré príbehy, aby sme nestratili svoju identitu“, ktorý podporila Stredoeurópska nadácia a spoločnosť Slovnaft, a.s., člen Skupiny MOL.



čitateľov: 2920