login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Poruba pod Vihorlatom: Hospodárske budovy na statkoch

@ :: Historické foto ::     Nov 07 2007, 06:39 (UTC+0)

Poruba pod Vihorlatom; okres Michalovce: Táto fotografia bola vyhotovená v štyridsiatych rokoch 20. storočia, tesne po II. svetovej vojne. Vidíme na nej manželský pár a v pozadí novú stodolu. Ako sme už písali, koncom II. svetovej vojny fašistické vojská vypálili celú Porubu. Preto si ľudia museli skoro všetko budovať nanovo.

Za pozornosť stojí slamená strecha na stodole. Tento typ striech sa staval ešte aj v tých časoch, ale skôr už len hospodárskych stavbách. Na obytných domoch slamu vystriedal „čerep“, čiže škridla. Šindľové strechy boli na Zemplíne veľmi zriedkavé, z východného Slovenska sú typické skôr pre Spiš.

Stodola slúžila na uskladnenie sena pre dobytok, mala však aj svoje ďalšie využitie. Stred stodoly ľudia nazývali bojisko. Bol to väčší priestor, kde v čase žatvy mlátili cepmi obilie. Inak tam stáli vozy. Avšak pokiaľ sa konala nejaká domáca slávnosť, napríklad svadba, často to bolo práve tu, kde sa dalo rozložiť viac stolov, lavíc, aj si zatancovať. V domoch mali maličké izby a v tých časoch ešte nebývalo zvykom robiť oslavy v krčme, či nebodaj v nejakých reštauráciách.

Stodoly neslúžili na chov zvierat. Za tým účelom boli postavené stajne, chlievy a kurníky. Zatiaľ, čo sa seno skladovalo v stodolách, zrno a iné potraviny boli v sypancoch. Sypanec bola malá drevená stavba natretá hlinou, ktorá mala iba malé dvere a maličké, prípadne žiadne okno. To aby bola dnu čo najnižšia teplota. Do zemitej podlahy bola často vykopaná jama. Do nej ľudia ukladali v zime veľké kusy ľadu, ktoré sa často nerozpustili ani počas letných mesiacov. V podstate to bola veľká chladnička, kde sa skladovalo aj mäso. Zo šiat sa do sypancov na leto ukladali gubane, čiže kožuchy z ovčej vlny, aby sa do nich nedostali mole.

-sl-



* * *


Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.


čitateľov: 4416