login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Poruba pod Vihorlatom: Sedem prísloví

@ :: Historické foto ::     Oct 17 2007, 04:24 (UTC+0)

Poruba pod Vihorlatom: Táto fotografia pochádza zo sedemdesiatych rokov 20. storočia a zachytáva členky folklórnej skupiny Porubian v ukážkovom programe nití na domáce plátno. Mnohé práce, a to akéhokoľvek druhu, mali aj svoje tradičné rituály, ku ktorým sa viazali rôzne porekadlá. A nielen k nim. Pán Ján Josay sa v monografii Poruby pod Vihorlatom venuje opisu nielen rozličných rituálov, ale tiež zozbieral niektoré príslovia. Priblížme si aspoň niektoré z nich.

Prvé príslovie vyzerá, akoby vystihovalo nie najkrajšiu ľudskú vlastnosť – závisť. Na druhej strane to z hmotného hľadiska môžeme vnímať ako výstrahu nad lipnutím na statkoch; človek by mal žiť viac duchovne. Porekadlo znie: „Co komu milo, choč na pol zhnilo.“

Kôň dokáže uštedriť nepríjemný kopanec, ak sa k nemu človek približuje neopatrne a zozadu. Rovnako tvrdý kopanec od života môže dostať človek, ktorý žije životom plným nespútaných vášní. Porekadlo znie: „Koňskoho zadku a ženskoho predku še treba varovac“.

Žena v dobovej rodinnej hierarchii nezastávala rovnaké miesto ako dnes. Jej úlohou bolo nasledovať muža a plniť jeho priania. Rozumný muž to vedel oceniť. Ak sa však žena svojimi postojmi vzďaľovala patriarchálnemu archetypu rodiny, platilo porekadlo: „Vinica rezana, kosa klepana a žena bita dobra“.

Alkohol dokáže meniť ľudské osudy veľmi tragicky. To platilo i platí. Muž, ktorý podľahne pálenke, podľa porekadla (i v skutočnosti) osprostieva. Aj toto zachytila ľudová múdrosť, ktorá znie: „Lem pi, byčku, pi, budze z tebe vôl“ .

Veľkou hodnotou ženy bola jej schopnosť dobre navariť a nakŕmiť rodinu. I keď sa Zemplín vyznačuje typickými ľudovými jedlami, neznamená to, že všade chutili rovnako. Či boli dobré, alebo boli nechutné, to záležalo od gazdinej. Porekadlo, zachytávajúce túto skutočnosť, znie: „Každa chiška inakša variška“.

Aj posledné porekadlo zachytáva patriarchálny typ rodiny, pretože ten bol vžitý, ukázal sa vo vtedajšej miestnej kultúre ako funkčný a nepovažovalo sa za vhodné narúšať ho. I keď súčasná rovnoprávnosť pohlaví je o čomsi úplne inom, vtedajšie porekadlo znelo: „Kedz kura kikirika, gazdiňa ju zareže. Kedz kikirika gazdiňa, gazda ju zreže“.


-sl-

Použitá literatúra:
Ján Josay: Monografia – obec Poruba pod Vihorlatom (vydala obec Poruba pod Vihrolatom, 2003)


* * *


Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.

čitateľov: 3578