login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Herľany: Gejzír a jeho história

@ :: Historické foto ::     Sep 19 2007, 02:49 (UTC+0)

19. storočie, vznik gejzíru


Prelom 19. a 20. storočia, počas kúpeľnej slávy.


1925, výstuž gejzíru


1940, za Slovenského štátu


1960, kúpele zanikli, atrakcia ostala

Herľany, okres Košice – okolie: Ako sme uviedli, Herlianske kúpele boli známe už v 17. storočí. V počiatkoch ich vzniku tu však žiaden gejzír nebol. Za vlády Jozefa II. v rokoch 1780 – 1790 tu boli postavené kúpeľné budovy, v ktorých sa nachádzalo 112 izieb a mali kapacitu 500 hostí. V liečebných domoch sa nachádzalo 25 kamenných vaní.

Ešte pred vznikom gejzíru slanú zemičitú uhličitú vodu dodávali štyri pramene, ktoré sa volali V záhrade, Pred hostincom, Kysuca a Sloboda. Na také veľké kúpele to bolo málo, preto sa vtedajší ministerský predseda gróf Július Andráši (Andrássy) v roku 1869 rozhodol nechať navŕtať ďalšiu studňu. Touto úlohou poveril inžiniera Vilama Zigmondiho (Zsigmondy).

Je známy dátum prvého vrtu, bolo to 15. júna 1870. Hĺbka studne bola 111 metrov. Dňa 16. augusta 1872 sa vrt prehĺbil na 172 metrov. Vtedy začala spod zeme vystrekovať voda do výšky 4 až 5 metrov. Vo vrte sa pokračovalo a 4. júla 1875 dosiahol hĺbku 275 metrov. Vtedy nastala prudká erupcia, ktorá prerazila strechu vrtnej veže vysokej 20 metrov. Ďalšia erupcia nastala 17. decembra 1873.

Najväčšia erupcia v histórii gejzíru nastala v októbri 1874. Vrt dosiahol hĺbku 330 metrov a prúd vody vyšľahol do výšky 112 metrov! Voda spod zeme vtedy striekala nepretržite 10 dní! Od toho času sa erupcie stali pravidelnými.

Prehlbovanie vrtu bolo ukončili 6. mája 1875, pričom došli do hĺbky 404 metrov. Spevnenie vrtu po celej hĺbke však nebolo technicky realizovateľné, takže spevnili „len“ 351 metrov. Gejzír chrlil vodu v intervaloch 8 až 9 hodín, neskôr v 12 hodinových intervaloch.

V súčasnosti sa erupcie opakujú v 34 až 36 hodinových intervaloch. Stĺpec vody dosahuje výšku 30 metrov. Oživenie gejzíru by si vyžadovalo jeho opätovné prehĺbenie. Od roku 1875 sa už na to nenašli investori. Nakoniec, dnes je gejzír skôr turistická atrakcia a svojmu pôvodnému účelu už neslúži. Jeho voda sa nezachytáva, neohrieva, nakoniec – kúpele už dnes neexistujú a voda odteká do potoka.

Informácie o erupciách podáva Mestské informačné centrum v Košiciach na svojich internetových stránkach.

Jednotlivé fotografie sú datované takto:

1 – 19. storočie, vznik gejzíru.
2 – Prelom 19. a 20. storočia, počas kúpeľnej slávy.
3 – 1925, výstuž gejzíru.
4 – 1940, za Slovenského štátu.
5 – 1960, kúpele zanikli, atrakcia ostala.

-sl-

Ďalšie články o Herlianskych kúpeľoch:

Kúpeľní hostia

Kúpeľná budova

Použitá literatúra: Zaujímavosti slovenskej prírody; Osveta, Martin, 1982 - príspevok: Vojtech Zorkovský: Herliansky gejzír očami geológa

***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu „Zachráňme staré príbehy, aby sme nestratili svoju identitu“, ktorý podporila Stredoeurópska nadácia a spoločnosť Slovnaft, a.s., člen Skupiny MOL.

čitateľov: 4745