login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 24, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(249)

vložiť obrázok do galérie

Herľany: Do Ameriky a z Ameriky

@ :: Historické foto ::     Sep 14 2007, 16:12 (UTC+0)

1


2

Herľany, okres Košice – okolie: Prvá z fotografií na tejto stránke pochádza z roku 1936 a obyvateľka Herlian sa nechala zvečniť vo fotoateliéri v Košiciach. Napriek poškodeniu časom si môžeme všimnúť, že fotografia je čiastočne farebná. Bola ručne kolorovaná, čo znamená, že alebo priamo vo fotoateliéri, prípadne doma ju niekto domaľoval vodovými farbami. V tých časoch to bol bežný spôsob výroby farebnej fotografie.

Žena z Herlian sa v Košiciach nechala odfotiť, aby mohla poslať fotku svojmu mužovi, ktorý v tých časoch pracoval v Amerike. Vieme to z tvrdení je potomkov, ktorí si toto jej rozprávanie ešte pamätajú.

V súvislosti s týmto sa nám dobre núka porovnanie s druhou fotografiou. Žiaľ, majitelia fotky vedia len toľko, že je na nej odfotený niekto z ich rodiny, ale nevedia už kto a kde a kedy bola vyhotovená. Je však dôvodné sa domnievať, že bola vyhotovená v Amerike a zachytáva aj niekoho zo slovenských migrantov. Spomínaný rozdiel spočíva v tom, že zatiaľ čo na Slovensku, a to najmä medzi dedinčanmi, bolo fotografovanie v danom čase čosi výnimočné a slávnostné, v zahraničí to bola vec, ktorá si nevyžadovala priveľkú pozornosť. Na slovenskom vidieku v tom čase pred objektív nechcel nikto, kto nebol slávnostne ustrojený. Bolo by tu skoro nemožné nechať si urobiť foto v rozopnutom kabátci a s fľašou v ruke.

Migrácia za prácou do Ameriky, ale tiež napríklad do Belgicka, bola v tejto časti východného Slovenska výrazná už v 19. storočí a po vzniku I. ČSR ešte zosilnela. Spôsobila to najmä pozemková reforma, na základe ktorej boli po rozpade Rakúsko-Uhorska vyvlastnené pozemky šľachty zahraničného pôvodu. Roky, počas ktorých bol ich majetok de facto zoštátnený, sa vyznačovali výrazným útlmom poľnohospodárstva a tým aj prehĺbením vidieckej chudoby. Význam reformy bol presne opačný, zoštátnená pôda sa mala rozparcelovať a dať do užívania drobným roľníkom, ale pokiaľ boli všetky reformné aktivity dotiahnuté do požadovaného stavu, ekonomická situácia sa skôr zhoršila.

Na druhej strane, pozemková reforma nemala na Herľany priamy dopad. Obecná kronika k tomuto uvádza: "Naši občania - drobní roľníci, nestali sa účastnými rozparcelovanej pôdy. V katastri obce prevažujú lesy, ktoré boli majetkom veľkej feudálnej rodiny Forgáča-Waldbotta. Veľké lesné pozemky odkupoval štát, resp. ponechával veľké výmery do 250 ha bývalým majiteľom. A tak známa a toľko omieľaná pozemková reforma sa našej obce nedotkla."


-sl-




***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu „Zachráňme staré príbehy, aby sme nestratili svoju identitu“, ktorý podporila Stredoeurópska nadácia a spoločnosť Slovnaft, a.s., člen Skupiny MOL.
čitateľov: 3051