login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Sliepkovce: Pálenka

@ :: Historické foto ::     May 28 2007, 04:26 (UTC+0)

Táto fotografia pochádza z prelomu päťdesiatych a šesťdesiatych rokov 20. storočia a je z obce Sliepkovce. Zachytáva moment oddychu v čase, kedy sa bežne vo väčšine dedín pálila domáca pálenka. Samozrejme, načierno.


V predvojnových časoch sa v Sliepkovciach nachádzala krčma U Olomáša. Takéto zariadenie neodmysliteľne patrilo ku každej obci a jej stálych návštevníkov tvorili len chlapi. Nebolo to len o pití, tu sa preberali všetky dedinské problémy, ktoré bolo nutné riešiť. Ženy si na pohárik nikdy nezašli, z hľadiska vtedajších zvykov to bolo neprípustné. Neprípustným bolo aj pozvanie dievčaťa mládencom na posedenie v takomto zariadení. Vnímalo by sa to ako hrubé až neodpustiteľné porušenie všetkých morálnych zásad. Ak v tom čase do krčmy vošla žena, tak určite vždy len preto, aby odtiaľ vytiahla muža, ktorý sa „zabudol vrátiť domov“. Keďže na tejto fotografii je aj žena, možno predpokladať, že bola odfotená na svadbe, prípadne nejakej inej spoločnej oslave.

Oslobodenie Červenou armádou prinieslo niektoré nové poznatky. Ruskí vojaci predovšetkým naučili miestnych páliť pálenku. Tento moment približujeme aj v poviedke Samohonkový komandir, z neďalekých Bracoviec. Dedinčania sa naučili destilovať pomerne rýchlo a v päťdesiatych rokoch hádam nebolo domácnosti, kde by sa tak nerobilo. Najchutnejšia pálenka bola vraj z melasy, ktorá sa robila z cukrovej repy ako surovina na výrobu cukru. Pálilo sa však aj priamo z repných odrezkov, tiež z kenderice – ako tu nazývajú kukuricu, alebo zo zemiakov i z jačmeňa.

Pretože domáca výroba pálenky bola zakázaná a žandári sliedili, robilo sa väčšinou v noci. V šesťdesiatych rokoch, keď už bol legálny alkohol cenovo dostupnejší a rodiny solventnejšie, sa od domácej destilácie upúšťalo.

Slavomír Szabó

Spracované podľa spomienok pani Márie Čižmárovej.


* * *


Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.

čitateľov: 4342