login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Vyšná Myšľa: Sviatok Božieho tela

@ :: Historické foto ::     Oct 20 2006, 00:49 (UTC+0)

English version / Anglická verzia

Vyšná Myšľa: Na tejto fotografii vidíme typický oltár, aké sa v obci stavajú na 15. jún, čiže Sviatok Božieho tela. Vyšnomyšliančania tieto prírodné oltáre stavajú na tradičnú púť, ktorá začína kostolnou omšou. Počas nej sa z kostola vyberie sprievod, aby prešiel cez dedinu a zastavuje pri každom z oltárikov. Tie sú štyri - podľa evanjelistov – Marek, Matúš, Lukáš a Ján. Po modlitbe kňaz dáva požehnanie na štyri svetové strany. Potom sprievod odchádza spievajúc Tedeum – Teba Boha chválime. Vracia sa späť do kostola, kde sa omša ukončí.

Táto staršia fotografia zachytáva oltárik pri škole, na mieste, ktoré starší obyvatelia volajú „Do Juska“. Prípravu prírodných oltárov si dohodnú ženy v kostole vždy aspoň týždeň vopred. Muži postavia konštrukciu z kmeňov mladých briez, na ktorú sa potom upínajú kvety.

I keď ide o starú tradíciu, v minulosti nebola každoročná. Do roku 1930, kým prišiel kňaz Ján Szekeresz, patril vyšnomyšliansky kostol pod spoločnú faru s Bohdanovcami, Nižnou Myšľou, Balogdom (teraz Blažice), Skárošom a Nižným Čajom. Fara bola v Bohdanovciach. Do roku 1930 sa slúžili omše striedavo, vo Vyšnej Myšli len štyri krát ročne, a to na Vianoce, Veľkú Noc, Turíce a odpust, ktorý je tu uprostred septembra.

Po príchode spomínaného kňaza pod jednu faru patrila už len Nižná a Vyšná Myšľa a omše sa tu slúžili už každú nedeľu, tiež so sprievodom na Sviatok Božieho tela.

V rokoch 1939 až 1944 sa sprievod opäť nekonal. V tom čase Vyšná Myšľa patrila Horthyovské Maďarsko a púť nebola povolená.

V rokoch vlády Komunistickej strany Československa silneli tlaky na zrušenie osláv sviatku. To sa síce straníckym orgánom úplne nepodarilo, ale oltáriky ozdobené kvetmi sa v dedine stavať nemohli. Všetky štyri stáli len zvonka kostola na jeho rohoch a sprievod cez dedinu nekráčal.

Podľa spomienok pána Šimona Helféna a dokumentov spracoval Slavomír Szabó



***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Zachráňme svoju identitu, ktorý podporila spoločnosť U. S. Steel Košice.
čitateľov: 4432