login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Smolník: Zaniknutá kaplnka

@ :: Historické foto ::     Jul 04 2011, 12:18 (UTC+0)

Smolník, okres Gelnica: Nepoznáme presný rok, kedy vznikla táto fotografia, muselo to byť však najneskôr v roku 1903, keď ju museli smolníčania rozobrať, pretože sa prepadávala do zeme. Na tomto území, ktoré je plné baní a aj šesťsto rokov starých podzemných chodieb, to nebolo nič nezvyčajné. Kaplnka stála v doline, ktorú tu miestnym nemeckým nárečím nazývali Schlagversgrund a bola zasvätená sv. Jozefovi robotníkovi.

Kaplnku postavili ešte v roku 1645 (podľa iných údajov v roku 1762) na banskom pozemku a bývala svedkom osláv významných baníckych sviatkov. Keď k jej rozobratiu pristúpili, už mala popraskané steny a oproti pôvodnému stavu bola o meter nižšia. Nachádzala sa v nej polychrómovaná plastika sv. Jozefa s malým Ježišom. Tú môžete pri návšteve Smolníka vidieť aj dnes. Baníci totiž v lese za obcou postavili novú kaplnku zasvätenú rovnakému patrónovi a drevené súsošie tam preniesli. Nová kaplnka – teraz však už stará vyše sto rokov – doposiaľ stojí na mieste zvanom Na haldách, kde v minulosti býval sklad pušného prachu určený na banské odstrely.

Patrón kaplnky sv. Jozef bol tesárom a manželom Panny Márie, ktorý sa staral v detstve o Ježiša Krista. Keďže tesárčina je robotnícka profesia, stal sa patrónom robotníkov. Patrónkou baníkov v Smolníku bola najmä sv. Katarína, ale veľkú úctu tu prejavovali aj sv. Jozefovi, pretože nie každý, kto sa podieľal na banskej práci, musel byť baník. Aj tí, ktorí pracovali napríklad na vonkajšej úprave rúd, však boli robotníci. Keďže v Smolníku od roku 1634 pôsobilo Banícke bratstvo, ktoré zahŕňalo všetky profesie, potrebovali aj spoločného patróna.

Význam sv. Jozefa v jeho terajšom patrocíniu potvrdil aj pápež Pius XII., ktorý v roku 1955 určil pre cirkevný kalendár 1. máj za deň liturgickej spomienky na tohto svätca. Dátum nie je náhodný. Tento deň za sviatok pracujúcich prijal parížsky kongres II. internacionály už v roku 1889. Stalo sa tak na počesť zjednotenia robotníkov, ktorých v roku 1886 vyšlo v americkom meste Chicago do ulíc až 40 tisíc, aby zahájili spoločný štrajk za osemhodinový pracovný čas. V roku 1919 prijalo 1. máj za sviatok práce aj vtedajšie Československo.

Slavomír Szabó



***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.


čitateľov: 2931