login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 24, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(249)

vložiť obrázok do galérie

Slavošovce: Pohnuté vojnové roky

@ :: Historické foto ::     Nov 30 2010, 06:21 (UTC+0)

1


2


3


4


Slavošovce, okres Rožňava: Tieto fotografie pochádzajú z rokov 1941 až 1946 a zachytávajú príslušníkov rôznych armád a polovojenských zoskupení. Prvá z fotiek pochádza z roku 1941 a vidíme na nej príslušníkov Hlinkovej gardy na pochode cez obec. Po odtrhnutí južného Slovenska v prospech Horthyho Maďarska v októbri 1938 Slavošovce ostali súčasťou Československa, aspoň do marca 1939, kedy sa Československo rozdelilo na Slovenskú republiku a Protektorát Čechy a Morava. Hlinkove gardy sú spájané práve so Slovenskom vo vojnovom období, ale skutočnosť je taká, že vznikli už v júli 1938 ako priamy pokračovateľ niekdajšej Domobrany. Prakticky existovali v každom slovenskom mesta a azda i v každej dedine.

Druhá z fotografií pochádza zo slavošovských osláv Slovenskej republiky, pravdepodobne z roku 1942. V tom čase obec patrila pod okres Dobšiná. Slovenský štát mal už tri roky a oslavovalo sa aj 120. výročie vzniku papierní. Fotografia zachytáva členov slovenskej armády a dobrovoľníkov, ktorí sú označení páskami. V danom roku bolo ešte Slovensko vynúteným spojencom nacistického Nemecka.

Na tretej fotografii, ktorá pochádza z roku 1943, sú politickí vodcovia obce. Medzi nimi je aj vládny komisár, čo bola v daných časoch funkcia ako v súčasnosti starosta, ale bol delegovaný štátom. Nachádza sa tam aj notár a predstavitelia politických strán. Medzi nimi aj nemeckej strany a maďarskej strany, ktoré mali v Slavošovciach zastúpenie. (Nasledujúca fotografia je zväčšeným detailom predchádzajúcej. Vidieť na nej rukáv zástupcu Nemcov s páskou s hákovým krížom. Bol to ešte rok, kedy verejné prejavy odporu k fašizmu boli dôvodom na väznenie i „stratenie človeka do nenávratna.“)

Keď v roku 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie, pridali s k nemu aj Slavošovce a zo Štítnickej doliny vytlačili Nemcov. Aj po páde Banskej Bystrice na okolí bojovali partizáni, avšak Nemci opäť obsadili dediny a viedli sa tu najmä miestne boje. Slovensko už bolo vnímané ako nepriateľ Nemecka. Všetko ukončil 24. január, keď do Slavošoviec prišli vojská IV. ukrajinského frontu. Jednou z prvých úloh obce bolo obnovenie výroby papiera vo fabrike a oprava Nemcami zničenej železničnej trate. Na pomoc pri týchto prácach ostali v obci aj Rusi, pretože z hľadiska ďalšieho vedenia oslobodzovacích bojov bola továreň aj železnica dôležité. Po kapitulácii Nemecka v máji 1945 do Slavošoviec prišli aj vojaci československej armády, aby obnova pokračovala čo najrýchlejšie. Posledná uverejnená fotografia pochádza z roku 1946.

***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.




čitateľov: 2599