login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Rejdová: Svadby a rozvody v minulosti

@ :: Historické foto ::     Oct 13 2010, 17:07 (UTC+0)

Rejdová, okres Rožňava: Táto historická fotografia pochádza pravdepodobne z roku 1930. I keď sa to pri bohatosti rejdovských krojov nezdá, fotka zachytáva svadbu. Typické ženské ozdobné vence, charakteristické pre dedinu, na nej však nie sú. Dôvod je jednoduchý. Nevesta sa totiž nevydáva prvýkrát. Už predtým sa rozviedla a jej druhému sobášu neprináležia ozdoby a rituály ako na prvej svadbe. Pre slovenský vidiek neboli rozvody v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia typické. Mnohé z dedín zaznamenali prvé rozvodové konania až začiatkom päťdesiatych rokov. Dôvodov bolo viacero.

Typickým archetypom vidieckej rodiny bol patriarchát. Už samotné svadby sa v drvivej väčšine uzatvárali nie na základe zamilovanosti mladých, ale z vôle rodičov. Tí rozhodli, kto si koho vezme a potom vzájomne vyjednávali, ktorá rodina čo dá do manželstva, aby ich deti mali riadne hospodárstvo. Zvyčajne sa takto dohodli rodičia z rovnako bohatých rodín. (Tento zvyk vo väčšine obcí východného Slovenska pretrvával až do čias vzniku jednotných roľníckych družstiev, kedy vlastníctvo pôdy stratilo svoje postavenie v hierarchii hodnôt.) O svadbe často nerozhodovali len také veci, kto je ako bohatý, ale tiež kde má svoje pozemky. Zo strany rodičov bolo vítané sobášenie detí najmä z takých rodín, ktoré mali polia vedľa seba. Stačilo preorať brázdy a majetok bol spojený i prerozdelený. Láske sa veľká rola nepripisovala, rodičia boli zvyčajne toho názoru, že aj oni si zvykli. Zamilovanosť prijímali ako cit, ktorý časom vyprchá a rodina sa dostane do krízy, v ktorej si budú manželia vyčítať, kto prišiel „s holým zadkom“.

V rodine bol správcom majetku muž, on musel uživiť ženu i deti. Manželke okrem určených prác na poli pripadla úloha starať sa o manžela a potomkov. V danom čase sa svadobné obrady konali v kostole a pretrvával názor, že zväzok spojený Bohom nemožno rozdeliť. Cirkevný rozvod bol veľmi komplikovaný a takmer nedosiahnuteľný. K tomu je potrebné pripočítať potlačené sebavedomie ženy.

Čo teda mohlo viesť k rozvodu a ako sa dal dosiahnuť? V mnohých obciach takmer nič a takmer nijako. V Rejdovej, i keď ani tu neboli rozvody bežné, sa však určite netolerovali dve veci. Nevera a fyzické násilie. Jedného i druhého sa údajne dopúšťali častejšie muži. Pokiaľ ešte žili rodičia ženy – manželky, tá ich požiadala o zvolenie manželstvo ukončiť. Rozvod tu nebýval záležitosťou cirkvi, ale išlo sa na úrad.

Pokiaľ sa chcela rozvedená žena znovu vydať, cirkevný sobáš nedosiahla. Svadba sa konala bez veľkých osláv, len na úrade so svedkami a viac-menej takmer skryto.

Na fotografii stojí mladucha ako druhá sprava, celkom napravo ženích. Všimnite si, že nevesta má na hlave čepiec, čo je typickým znakom vydatej ženy. Bývalo totiž zvykom, že ani po rozvode už nesmela chodiť na verejnosti s odkrytou hlavou. Na druhej svadbe sa teda nekonal ani známy rituál čepčenia.


Slavomír Szabó


***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita II, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.


čitateľov: 3529