login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 24, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(249)

vložiť obrázok do galérie

Zádiel: Partička šachu

@ :: Historické foto ::     Jun 20 2010, 15:31 (UTC+0)

Zádiel, okres Košice-okolie: Táto fotografia pochádza z roku 1922 zo Zádielu a na základe steny nachádzajúcej sa ya hráčmi šachu obyvatelia určili, že bola vyhotovená v záhrade kalvínskej fary. Sú tu aj ďalšie predpoklady, ktoré snímku radia na dané miesto. Na prvý pohľad prekvapí elegantné oblečenie mladých mužov. Predstava o dedinách ako miestach s roľníkmi v konopných gatiach nie je vždy namieste. V každej obci žila aj určitá vrstva vidieckej inteligencie, ktorej záujmy neboli plne sústredené len na poľnohospodárstvo a furmančenie. Čiastočne o tom svedčí aj kniha na stole, pretože v tých časoch nebolo čítanie až také všedné, bežní ľudia mu nepripisovali veľký význam.

Vidiecku inteligenciu tvorili najmä farári, učitelia a richtári, prípadne notári v dedinách, kde bol notársky úrad. Netreba zabudnúť na vidiecku šľachtu, často zastúpenú aj jej najnižšou vrstvou – zemanmi. K ich zvykom patrilo spoločné stretávanie, pričom najmä v nedeľu tak konali vo sviatočných oblekoch, často i vo frakoch. Predstava takto odetého človeka ako kráča prašnými či zablatenými dedinskými ulicami (bohatší sa viezli i na krátke vzdialenosti na kočoch) je na dnešné pomery možno trochu komická, ale vtedy bežná.

Menej bežné na dedinách v daných rokoch je stretávanie na partičku šachu. Treba povedať, že v 13. storočí by to na fare vôbec nebolo možné. To pretože v roku 1212 Cirkevný koncil v Paríži zakázal hrať kňazom šach, „aby sa nenakazili jeho doposiaľ neprebádaným tajomným čarom“. Zádiel by to beztak nerešpektoval, zákaz sa týkal katolíkov, kalvíni ako protestantská cirkev ešte nejestvovala.

Cirkevný zákaz sa týkal kňazov, šľachticov od hry neodrádzal. K zaujímavostiam tejto hry patrí skutočnosť, že po celé storočia existovali profesionálni hráči šachu, ktorí putovali Európou, navštevovali najmä šľachticov, s ktorými hrali o peniaze a z toho celkom slušne žili. Už aj stredovek poznal takých borcov, ktorí hrali s očami previazanými šatkou a dokázali poraziť aj uznávaných hráčov. Neskôr sa im to vypomstilo, keď na nich v čase inkvizície nazerali ako na možných bosorákov.

Johann Wolfgang Goethe (1749 – 1832) nazval šach ihriskom pre mozog a takto to bolo chápané nielen vidieckou elitou. Hra šachov na vidieku, i keď pramálo rozšírená oproti mestám, bola vnímaná ako určitá forma ušľachtilej zábavy i vzdelanosti zároveň a dobrí hráči požívali úctu na širokom okolí.


Slavomír Szabó




***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.





čitateľov: 2251