login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 24, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(249)

vložiť obrázok do galérie

Zádiel: Deti a práca

@ :: Historické foto ::     Jun 20 2010, 14:50 (UTC+0)

Zádiel, okres Košice-okolie: Táto historická fotografia pochádza z roku 1919 a zachytáva učiteľa s niekoľkými žiakmi školy. Hneď na prvý pohľad zaujme, že deti majú rýle a krompáč. Na to obdobie to nie je nič výnimočné. Človek nemusí byť ani významným pamätníkom, aby si rozpomenul na vlastnú účasť na rôznych zemiakových brigádach, na ktorých za bývalého režimu participovali stredné a vysoké školy. V čase vzniku fotografie nebola výnimočná ani práca detí základnej školy. Vo všeobecnosti platilo iné postavenie – najmä dedinského – učiteľa, ako je tomu dnes. Starí ľudia spomínajú, že učitelia sa spolu s deťmi zapájali do života obcí vo všetkých oblastiach, nielen v rámci vyučovania.

V minulosti bývalo bežné, že sa žiaci podieľali aj na takých aktivitách, ako bolo zvážanie sena z planín, či úpravy koryta potoka. Nikto na to nepozeral ako na nepovolenú detskú prácu. Práve naopak. Tí, ktorí chápali širšie súvislosti, v tom videli, že činnosťou pre obec sa prehlbuje vzťah žiakov k miestu kde žijú. („Keby dnes natierali aspoň lavičky a autobusové zastávky, pravdepodobne by potom výsledky svojej práce menej ničili...“) Deti boli v drvivej väčšine vedení k fyzickej práci aj rodičmi. Práca na poliach, či v prípade Zádiela vo viniciach, sa týkala celej rodiny počas od jari do konca jesene. V niektorých prípadoch dokonca natoľko, že to bolo na úkor školskej dochádzky. Pred niekoľkými storočiami bola bežná otázka: „Koľko zím si chodil do školy?“ To pretože deti z roľníckych rodín väčšinu roka pracovali na poliach a do školy chodievali v zime.

Výraznú zmenu v tomto smere priniesli až reformy Márie Terézie. Zo školských je najviac známa Ratio educationis, ktorú schválila 2. augusta 1777. Ňou zaviedla jednotnú školskú sústavu od základných škôl až po univerzity. Nastavila organizáciu školstva, študijný poriadok, disciplinárne požiadavky, ale tiež rozdelenie vyučovania na rozumovú, telesnú a mravnú výchovu. Napriek tomu, že to znie na prvé vypočutie dobre, ušla jej v reforme jedna základná vec. Zabudla určiť školopovinný vek(!). Preto o rok na to jej syn Jozef II. stanovil nástup do škôl vo veku 6 rokov a povinné vyučovanie počas šiestich nasledujúcich ročníkov. Zároveň nastavil smerovanie základných škôl na dedinách s rozšírením vyučovania k roľníctvu, v mestách k remeslám (alebo podľa toho-ktorého konkrétneho mesta k remeslám a obchodu) a v mestských sídlach dištriktov (žúp) zaviedol aj tzv. normálky, kde sa rozumovej výchove venovalo viac pozornosti v perspektíve zamestnania v štátnej správe. K tomuto boli deti vedené už od prvej triedy.

Vzhľadom na skutočnosť, že žiaci na fotografii majú predovšetkým rýle, je tiež možné, že snímka nepochádza z brigády, ale z vyučovania a praktických prác k roľníctvu. Mnohé dobré prvky nastavenia školstva Máriou Teréziou zanikli až po roku 1948 a možnože dnešnému školstvu chýbajú...

Slavomír Szabó

***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.

čitateľov: 1719