login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Moldava nad Bodvou: Centrum mesta

@ :: Historické foto ::     May 31 2010, 03:52 (UTC+0)

Moldava nad Bodvou, okres Košice-okolie: Táto pohľadnica pochádza z prelomu dvadsiatych a tridsiatych rokov 20. storočia a zachytáva pohľad na centrum. Veľké mestské korzo, ktoré tu dominuje dodnes, dáva jasne na vedomie, že Moldava nad Bodvou je mesto, ba bola ním už aj v stredoveku. Jej pôvod je odlišný od mnohých obcí, už v roku 1255 vystupuje ako služobnícka osada kráľovského panstva Turňa, kde sú združení remeselníci a najmä furmani. Výsady slobodného kráľovského mesta získala v roku 1345. Ale aj z listín z počiatku 14. storočia, presnejšie z roku 1317, vieme, že vo vedení stál volený richtár a mestská rada.

Kráľovské mesto malo mnoho privilégií, medzi ktoré patrilo aj skladovanie a obchod s vínom, ale tiež tržné právo. To bolo z hľadiska vývoja ekonomickej stability mimoriadne dôležité. Postavenie vo výsadách však opadlo už koncom 14. storočia. Vtedy sa Moldava dostala do zálohy rodu Rožgóniovcov (Rozgonyi) za pôžičku, neskôr aj k iným rodom, až nakoniec skončila vo vlastníctve mesta Košice. Ani zmena postavenia však Moldave na mestskom charaktere neubrala. Podľa zápisov z 15. storočia vieme, že bola obohnaná mestskými hradbami, takže na prvý pohľad pôsobila ako veľká pevnosť. Práve to využilo vojsko Jána Jiskru, ktorý z povedenia kráľovnej Alžbety zastupoval nástupnícke práva Ladislava Pohrobka na trón. Jeho vojsko mesto obsadilo a v októbri až novembri 1449 tu došlo k obliehaniu a jednej z najkrutejších bitiek. Proti Jiskrovcom stál gubernátor Ján Huňady, ktorý zastupoval uhorského a poľského kráľa Vladislava I. Jagelovského. Jiskrovu posádku porazil a každému zajatcovi nechal odrezať nos, vypichnúť jedno oko a odťať obe ruky. Takto ich prepustil. Stredovek nebol obdobím rozmaznaných panských manierov, ale Huňadyho krutosť otriasla i vtedajšou európskou spoločnosťou. Aj z toho dôvodu je dnes zvláštne, že v Moldave jedna z ulíc nesie názov Huňadyho.

V roku 1795 Moldava takmer kompletne vyhorela. Ostali len kostoly bez striech. Na počudovanie však požiar nezničil drevenú mestskú bránu, známu ako Sojkova (Szojkova) brána. Tá je dnes vystavená v areáli Východoslovenského múzea a v Moldave sa nachádza jej kópia. Morová rana začiatkom 18. storočia spôsobila, že mesto takmer vymrelo. Ani epidémia cholery a ničivá povodeň na začiatku 19. storočia mu nepridali na rozvoji. Naviac ostávalo v tieni Košíc a pomaly získavalo charakter veľkej osady. I tak tu v roku 1890 žilo ešte 1765 obyvateľov.

Opätovne nastalo obdobie rastu, v roku 1921 v Moldave žilo 2007 obyvateľov, v roku 1940 to bolo 2336 obyvateľov, v roku 1948 zasa 2274. V časoch Československa sa dokonca Moldava nad Bodvou stala okresným mestom a bola ním až do roku 1960, kedy prešla pod okres Košice-vidiek, dnes Košice-okolie. V roku 1970 mala 5159 obyvateľov, v súčasnosti má približne 10 000 obyvateľov, avšak s Moldavou administratívne splynula aj obec Budulov.


-sl-

***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.

čitateľov: 2156