login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Hrušov: Abovčania alebo Gemerčania?

@ :: Historické foto ::     May 14 2010, 04:24 (UTC+0)

Hrušov, okres Rožňava: Táto fotografia pochádza z prelomu štyridsiatych a päťdesiatych rokoch 20. storočia a zachytáva mužov pri práci vo vinici. Vznikla teda v časoch, keď sa ešte hospodárilo súkromne a jednotné roľnícke družstvo zatiaľ nepoznamenalo vlastnícke vzťahy. O tradícii vinohradov v obecnej kultúre sme už písali. Problematickým, aspoň z hľadiska súčasného administratívneho členenia územia, sa skôr javí priradenie Hrušova ku Gemeru.

Skutočnosť je taká, že informácia o tom, že sú tunajší ľudia Gemerčania, v súčasnosti mnohých prekvapuje. Dnes sa vychádza z príslušnosti k okresu a Hrušov patrí pod Rožňavu, teda vníma sa ako Gemer. Podobne je na to aj obec Hrhov, ktorá je prvá po hranici okresu Košice-okolie. Je mylné myslieť si, že niekedy niekde existovala dáka hranica, ktorá by určovala, kde začína a kde končí ktorá kultúra. Existovali však hranice žúp. Hrušov (i Hrhov) patrili k Turnianskej župe. Tá bola jednou z najmenších v Uhorsku a na začiatku 19. storočia mala len 594 štvorcových kilometrov. Okrem súčasných obcí, ktoré sa nachádzajú na Slovensku, k nej patrili aj niektoré dediny severovýchodného Maďarska. Župným mestom bola Turňa (dnes Turňa nad Bodvou) a z ešte staršej histórie môžeme hovoriť o teritóriu hradu Turňa. Názov župy však nevychádzal z hradu ani mesta, ale od rieky Turňa, ktorá pramení na Silickej planine, prechádza Turnianskou kotlinou, vstupuje do Košickej kotliny a pri obci Hosťovce sa vlieva do rieky Bodva.

I keď sa obyvatelia povodia rieky Turňa hlásia prevažne k maďarskej kultúre, v minulosti to tak úplne nebolo. Podľa súpisu obyvateľov z roku 1773 mali Slováci bohaté zastúpenie v obciach Bódvaszilasi (dnes Maďarsko), Dvorníky, Hačava, Szögliget (dnes Maďarsko), Turňa nad Bodvou a Žarnov.

V roku 1882 sa maličká Turnianska župa spojila s Abovskou župou a vznikla Turniansko-abovská župa, ktorej župným mestom boli Košice. Pocit príslušnosti k určitému územiu pretrval v pocitoch obyvateľov dodnes, i keď centrom terajšieho regiónu je už okresná Rožňava. Podľa viacerých starých obyvateľov však za prirodzenú hranicu v minulosti vnímali horský priechod Soroška, „až za tým bol Gemer“. Keďže hrušovské miestne vinice a sady vlastnili najmä šľachtici Andrásiovci (Andrássy) a Rožňavčania, brali to tak, že oni - Abovčania – pracujú pre Gemerčanov.




***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.




čitateľov: 1666