login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Hrušov: Architektúra dedinských domov

@ :: Historické foto ::     Apr 15 2010, 03:39 (UTC+0)

Hrušov, okres Rožňava: Táto fotografia pochádza z tridsiatych rokov 20. storočia a zachytáva ženu na priedomí. Z obrazu je dobre vidieť, že v Hrušove sa stavali domy s gánkom, ktorý od dvora oddeľovalo zvyčajne nevysoké ozdobné vyrezávané drevené oplotenie. Hrušov bola obec, v ktorej okrem dedinských domov stáli aj kúrie. Jedna z nich, ktorá patrila grófskemu rodu Andrášiovcov (Andrássy), sa zachovala dodnes a nachádza sa v nej penzión pre turistov.

Väčšina domov však bývala podlhovastá s dvoma izbami, medzi ktorými bola uprostred kuchyňa. Ako stavebný materiál sa tu používal kameň, konkrétne pórovitý vápenec, ktorý je na niektorých náleziskách taký mäkký, že sa dá rezať pílkou. Tým, že obsahuje mnohé vzdušné póry, má aj dobré izolačné schopnosti a v zime pri vyhriatí domu dlho drží teplotu. Vo väčšine dedín, ktoré stavali domy z kameňa, sa ako vonkajšia omietka používal íl rozmiešaný s posekanou slamou. Tá mu zabezpečovala vyššiu pevnosť, znižovala drobivosť. Omietka sa potom ešte zatrela vápnom. V Hrušove, to však takto nebolo. Vápno si vďaka dostatku vápenca vyrobili ľahko v dostatočne veľkom množstve, miešali ho s pieskom či štrkom z potoka, takže na kameň dávali rovno maltu.

Do domu sa vstupovalo uprostred gánku, a to rovno do kuchyne. Kým neboli cenovo dostupné kachľové pece a šporáky, varilo sa na otvorenom ohni. V praxi to vyzeralo tak, že v kuchyni bolo z kameňa vybudované ohnisko (asi do výšky pása), nad ktorým začínal komín. Jeho spodná časť bola rozšírená ako dnes digestor. Varilo sa zvyčajne v špeciálnych hrncoch, ktoré mali zo spodnej časti tri pomerne vysoké nôžky, aby sa dali položiť na oheň. Komíny mávali vo vyšších častiach dvierka, cez ktoré sa dovnútra kládla slanina alebo mäso na údenie.

Na konci domov boli rovno k zadnej stene pristavané maštale. Robilo sa to takto, pretože to jednak šetrilo stavebný materiál, ale tiež pretože maštaľ v určitom zmysle slúžila ako tepelná izolácia steny. Vo väčšine obcí boli maštale a chlievy drevené. V Hrušove sa však často aj tieto stavali z kameňa. Dokonca aj stodoly, ktoré bývali na konci záhrad, tu na niektorých miestach neboli z drevených brvien či dosák, ale z vápenca.

Približne do dvadsiatych rokov 20. storočia mala väčšina domov slamené strechy, iba bohatší z drevených šindľov.

Slavomír Szabó


Informácie k tomu článku poskytol starosta obce Hrušov Július Sebő.



***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.




čitateľov: 2452