login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Hrušov: Na poľovačke

@ :: Historické foto ::     Apr 08 2010, 14:14 (UTC+0)

Hrušov, okres Rožňava: Žiaľ, nevieme, v ktorých rokoch vznikla táto fotografia. Nevieme ani, ktorú oblasť presne zachytáva. Zachovala sa však v Hrušove a zobrazuje spoločnosť poľovníkov na love. Na základe prítomnosti muzikantov, ktorí majú na rozdiel od tradičnej husľovo-cimbálovej kapely aj dychové nástroje, môžeme predpokladať, že išlo o pánsky hon. Tieto mali v tejto oblasti bohatú tradíciu.

Tunajšie lesy v minulosti patrili šľachte a tá robievala chýrne poľovačky. Vravievalo sa, že sa ich zúčastnil každý, kto niečo znamenal v hospodárskom a politickom živote Uhorska. Lesy patrili Esterháziovcom (Esterházy), neskôr ich od nich kúpili Andrášiovci (Andrássy). Z osemdesiatych rokov 19. storočia sa zachoval zápis, podľa ktorého sa tu s Gejzom Andrášim (v rokoch 1891-1891 a 1901-1910 poslanec uhorského snemu za Rožňavu) zúčastnil poľovačky budúci kráľ Oto. Možno sa len domnievať, že to bol Oto Habsburský-Lotrinský, ktorý nakoniec na trón nenastúpil, ale stal sa rakúskym arcivojvodom; žezlo získal v roku 1916 jeho syn, posledný uhorský a český kráľ i rakúsky cisár Karol.

Poľovačky pri Hrušove na Silickej planine sa konali najmä na vysokú a čiernu zver, teda na jelene, srnce a diviaky. Na vlkov skôr len sporadicky. No ešte v roku 1978 vyšla publikácia Dr. J. Čihaře s názvom Příroda v ČSSR, ktorá pri vlkoch uvádza najvýznamnejšiu lokalitu výskytu Silickú planinu, až za ňou Poľanu a severovýchodné Slovensko. Aj podľa dobových zápisov z čias expanzie Osmanskej ríše susedná obec Jablonov nad Turňou platila Turkom daň vlčími kožušinami. Túto informáciu môžeme považovať za dôveryhodnú, i keď obce Hrušov a Jablonov nad Turňou nikdy neboli súčasťou Osmanskej ríše. Táto najsevernejšie siahala v roku 1664 po Nové Zámky. Napriek tomu mali Turci na vtedajší čas veľmi dobre zmapované dediny, do ktorých robili výjazdy a vyberali dane, i keď nepatrili pod ich správu. Platilo sa zvyčajne naturáliami.

Z poľovníckych dejín obce je však pravdivý a pri súčasnom vypočutí takmer komický príbeh z čias II. svetovej vojny. Ako sme uviedli, v tom čase Hrušov patril pod Horthyho Maďarsko. Regent Miklós Horthy začal neďaleko obce (na súčasnom maďarskom území) budovať zvernicu s medveďmi, ktoré chcel vypúšťať na Silickej planine a usporadúvať na nich hony. Jeden medveď zo zvernice ušiel a v Hrušove v noci vliezol do pivnice, kde zožral jablká. Rodina si myslela, že to boli zlodeji. Keď začuli aj na druhú noc v pivnici šramot, vzali palice a nabehli dnu. Začali biť „čosi“, čo presne nevideli. Až keď zviera vybehlo a s rykotom utekalo preč, zistili, že to bol medveď...


Slavomír Szabó

Použitá literatúra:
Kniha kráľov (Kleio, 1998)
Slovenský biografický slovník (Matica slovenská,1983)
Dr. J. Čihař: Příroda v ČSSR (Práce, 1978)
+ spomienky obyvateľov obce



***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.




čitateľov: 2123