login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 24, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(249)

vložiť obrázok do galérie

Hrhov: Kostol a mlyn

@ :: Historické foto ::     Feb 14 2010, 11:23 (UTC+0)

Hrhov, okres Rožňava: Táto historická fotografia zachytáva katolícky kostol a dnes už nejestvujúci vodný mlyn v Hrhove. V obci stoja kostoly dva. Katolícky je starší a datuje sa najneskôr do konca 15. storočia; je však pravdepodobné, že je ešte starší. Okrem toho sa tu nachádza aj kalvínsky kostol, ktorý bol postavený v druhej polovici 18. storočia. Oba patria medzi národné kultúrne pamiatky. V katolíckom, ktorý je na fotografii, sa nachádza kamenná náhrobná doska Juraja Bebeka (György Bebek), ktorý bol od roku 1345 spišským županom, od roku 1349 vyslancom v Avignone, od roku 1352 liptovským županom a nakoniec kráľovským pohárnikom. Podľa niektorých zápisov si ako miesto posledného odpočinku vybral Hrhov práve preto, že tu bol jeho rod prijatý do priazne kráľovskej rodiny za záchranu kráľa Bela IV. po prehranej bitke pri rieke Slaná (1241). Kráľa pripomína aj erb s jeho menom a letopočtom panovania na stene chrámu.

Ako sme už uviedli, datovanie kostola spadá na koniec 15. storočia, ale Juraj Bebek zomrel v roku 1391. Je pravdepodobné, že niektoré časti kostola sú staršie, ale otázne ostáva, či je na mieste hrobovej kamennej dosky skutočne pochovaný alebo táto tam bola neskôr premiestnená a hrob sa nachádza niekde blízko kostola.

Pokiaľ ide o mlyn - podľa spomienok najstarších obyvateľov na rozprávania ich rodičov - stáli kedysi v Hrhove až tri mlyny. Išlo o poľnohospodársku obec a aj podľa zápisov z roku 1945 sa asi 80 percent obyvateľov živilo poľnohospodárstvom. Mlyny im slúžili na výrobu múky a poháňané boli Hrhovským potokom, ktorý tečie stredom obce a dnes sa vlieva do Hrhovských rybníkov – v minulosti priamo do riečky Turňa. Okrem obilia sa tu pestovala aj repa, kukurica a zemiaky. Mlyny poskytovali služby aj pre okolité obce a Hrhov bola tiež veľká dedina. V roku 1930 tu žilo 1 134 obyvateľov, v roku 1940 to bolo 1 204 obyvateľov. Je však otázne, koľko zo spomínaných 80 percent ľudí sa venovalo len pestovaniu obilia, keďže Hrhov v minulosti obklopovali aj rozsiahle vinice, z ktorých veľká časť patrila cirkvi.

Okrem poľnohospodárov tu žili aj remeselníci, z ktorých boli najpočetnejší murári. Títo sa vydávali za prácou často na dlhé a veľmi vzdialené potulky a údajne boli v širokom okolí veľmi známi a populárni.

V obci žila aj početná komunita Rómov, ktorí sa nechali do práce najímať a robili pre mnohých gazdov. Z remesiel sa venovali hlavne košikárstvu.

Slavomír Szabó

Informačný zdroj – spomienky najstarších obyvateľov Hrhova a Malá monografia obce Hrhov (2004, Hrhov)







***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.




čitateľov: 2093