login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Gelnica: Reťaziari a klinciari

@ :: Historické foto ::     Feb 05 2010, 07:34 (UTC+0)

-


Gelnica,okres Gelnica: Prvá z historických fotografií pochádza z roku 1914 a vidíme na nej prácu špecializovaných kováčov, ktorí vyrábajú reťaze. Nevieme presne, kedy vznikla druhá fotografia, ale je dosť pravdepodobné, že v rovnakom období. Aj na nej je kováč, ktorý taktiež pracuje na výrobe reťaze.

Už podľa zápisu z roku 1870 vieme, že gelnické reťaze boli známe v celom Uhorsku a vyvážali sa ako vyhľadávaný kvalitný tovar aj za jeho hranice. Napriek tomu to nebola činnosť, ktorá by Gelnicu najviac preslávila. Ešte väčšmi sa cenili gelnické klince, ktoré boli taktiež kované. O záujme o tento tovar svedčí skutočnosť, že v roku 1870 tu pracovalo 360 špecializovaných kováčov – majstrov klinciarov.

Klince i reťaze sa vyrábali vo veľkých hámroch, pričom väčšina z nich mala niekoľko kováčskych vyhní a v každej mohlo pracovať niekoľko kováčov naraz. V rámci zvýšenia produktivity jeden kováč pracoval s dvoma kusmi železa naraz. Jeden ohrieval a druhý koval. V tejto činnosti išlo hlavne o vytvorenie vždy symetrického prierezu v tvare štvorca a zachovanie správneho zužovania klinca až po hrot. Na vytvorenie hlavičky sa v hámri nachádzalo špeciálne kováčske zariadenie – tzv. hlavičkár. Výroba klincov pozostávala na základe objednávky a, samozrejme, účelu, na ktorý sa mali použiť. Najväčšie boli lodné, ktoré sa využívali aj pri stavbe lodí. Najmenšie boli ručne kované obuvnícke klinčeky. Počas 12 hodinového pracovného dňa jeden kováč vyrobil 1 500 až 2 000 šindľových klincov – teda 125 až 166 klincov za hodinu alebo 2 až 3 klince za minútu. Pri maličkých obuvníckych klincoch to bolo 2 000 až 2 500 klincov za 12 hodín, teda 166 až 208 klincov za hodinu alebo 3 až 4 klince za minútu! Častým a najvšestrannejším produktom boli väčšie tzv. latkové klince, ktoré sa hodili doma i pri drevených stavbách. Tých vyrobil jeden kováč za 12 hodín 500 až 600.

Ručnú prácu a tým aj postavenie kováčov ohrozili nové stroje. Napríklad stroj na výrobu obuvníckych klincov vyrobil minimálne 30 krát viac ako bežný klinciar. Strojová produkcia bola 110 obuvníckych klincov za minútu, teda 79 200 kusov za 12 hodinový pracovný čas jedného muža. Aj preto musel známy gelnický majster Adam Hennel, ktorý zamestnával 120 kováčov klinciarov, svoju dielňu v roku 1879 zlikvidovať. V roku 1910 pracovalo v Gelnici už len 20 klinciarov.

Výrobcovia reťazí vyrábali články za tepla i za studena. Pri tenších drôtoch iba rezali vhodne dlhé časti a ich konce zvárali. Hrubšie pripravené železné prúty museli ohýbať za tepla. Potom jednotlivé články čistili, aby získali požadovanú farbu a lesk. Aj reťaze sa delili podľa účelu, na ktorý mali slúžiť a najžiadanejšie boli tzv. anglické, nemecké a lodné. Kováč musel za týždeň vyrobiť 35 kilogramov takejto reťaze. Vyrábali sa aj reťaze pre dobytok, tiež policajné, studňové – na meranie hĺbky, či tenké retiazky na váhy. Aj do ich práce zasiahli stroje, ale pre majstrov boli veľmi drahé. Cena stroja na kalibrované reťaze v čase I. ČSR bola okolo 45 000 korún. Dokázal však vyrobiť 120 krát viac ako kováč v rovnakom čase a tak i táto ručná práca postupne zanikla.


Slavomír Szabó


Informácie k tomuto článku poskytla riaditeľka Baníckeho múzea v Gelnici Darina Demková.

***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.



čitateľov: 2751