login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Jul 24, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(249)

vložiť obrázok do galérie

Koromľa: Svadby z lásky i z nelásky

@ :: Historické foto ::     Dec 10 2009, 11:57 (UTC+0)

-


Koromľa, okres Sobrance: Fotografie pochádzajú z čias prelomu štyridsiatych a päťdesiatych rokov 20. storočia. Vidíme na nich svadobčanov pred Kostolom Michala Archanjela v Koromli. V mnohých dedinách boli matriky v správe cirkví približne do roku 1948, po politickom prevrate prechádzali pod štát. Pretože záujem cirkvi bol, aby mladí ľudia uzatvárali rodiny a privádzali na svet nových potomkov, v mnohých obciach sa vydávali už pätnásť a šestnásťročné dievčatá. To však nebol prípad Koromle. Tunajší kňazi umožňovali svadby veku až od osemnásť rokov. V prípade, že sa dievča vydávať „muselo“, bolo jej úlohou získať súdne rozhodnutie o umožnení svadby neplnoletej. Takéto potvrdenie v Koromli volali „dišpenzacia“.

Svadby sa ešte aj v päťdesiatych rokoch v Koromli konali len v utorok, štvrtok alebo v sobotu. Hostí tvorila väčšina obyvateľov z dediny a svadba trvala dva dni. Samozrejme, sobáš sa nikdy nekonal v čase pôstov a ani v čase žatvy, keď musel každý robiť na poli.

Idylická predstava o dvoch mladých, ktorí sa berú z lásky, nemá s minulosťou nič spoločné. V Koromli, ale rovnako to bolo vo väčšine dedín, bola svadba výsledkom dohody rodičov nevesty a ženícha. Títo sa streli a boli to často tvrdé, doslova až obchodné rokovania, kto čo dá mladým do vienka. Pokiaľ sa rodičia nedohodli, svadba nebola. Keď sa dohodli, iba oznámili svojim deťom, koho si vezmú. Ak došlo na plač, rodičia zvyčajne argumentovali tým, že aj oni sa takto brali a takto to má byť. Pri výbere nevesty či ženícha pre syna alebo dcéru často rozhodovali nielen také kritériá, kto koľko poľa dostane, ale tiež kde sa dané pole nachádza. Najideálnejší bol stav, keď polia rodičov nevesty susedili s poľami rodičov ženícha. Stačilo rozorať medze a pole spojiť.

V pamäti ľudí sa zachoval aj prípad jednej dievčiny, ktorá otehotnela, ale rodičia jej nedovolili vziať si svojho milého. Stalo sa tak, pretože sa nevedeli dohodnúť s jeho rodičmi na majetkoch. Otec svojej dcére vysvetľoval, že aj keď bude prespanka, radšej nech ostane sama a časom sa azda nájde ženích, ktorý jej do života prinesie viac majetku.

Podľa spomienok najstarších obyvateľov Koromle, ktorí sa ženili a vydávali tiež len podľa vôle svojich rodičov, sa život mladomanželov stával spočiatku rozpačitým, ale na všetko sa dá časom zvyknúť... Rozvody v dedine neboli.

Deti sa po vypočutí, ako im rodičia vybrali manželov či manželky, údajne nebúrili. Malo to svoje náboženské príčiny, pretože ak by dieťa odmietlo poslúchnuť rodičovský príkaz, vnímalo by sa to ako porušenie Božieho prikázania „Ctiť budeš otca svojho a matku svoju“.

Zmenu tohto systému spôsobila až kolektivizácia a zakladanie jednotných roľníckych družstiev. I keď s týmto bolo spojených mnoho násilností pri odnímaní pozemkov roľníkom, malo to jedno pozitívum. Hierarchia hodnôt ľudí sa úplne zmenila. Pôda bola dovtedy cenená ako najvyšší hmotný statok, odrazu bola spoločná. Takto zanikol aj výber životných partnerov pre deti rodičmi, nebolo už o čom sa dohadovať a mladí začali o svojej svadbe postupne rozhodovať sami. V Koromli vzniklo prvé JDR až v roku 1958.

Slavomír Szabó

***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.

čitateľov: 3977