login|password  
ZAREGISTRUJ SA!
vyhľadávanie na stránke

English version

Aug 25, 2019

klikni na obrázok pre zväčšenie a popis

prezri si archív(250)

vložiť obrázok do galérie

Vinné: Viniansky hrad

@ :: Michalovce - okolie ::     Aug 13 2009, 09:03 (UTC+0)









Vinné, okres Michalovce: Hrad sa nachádza na Vinianskom hradnom vrchu v nadmorskej výške 325 metrov medzi obcami Vinné a Trnava pri Laborci. Dostupný je z dvoch strán. Z Vinného sem vedie modrá turistická značka, ktorá sa v podhradí v lokalite Vápenisko križuje so žltou turistickou značkou. Trasa modrou značkou trvá približne 40 minút – v závere počítajte so stúpaním do svahu, späť do Vinného 30 minút. Z lokality Vápenisko je to na hrad žltou značkou už len 15 minút priamo po hrebeni, čo je príjemná prechádzka.

Strmšia je turistická značka z Trnavy nad Laborcom. Cesta na hrad odtiaľ trvá jeden a štvrť hodiny, naspäť je to 45 minút.

História

Počiatky výstavby Vinianskeho hradu nepoznáme. Vieme len, že stál už v 13. storočí a s najväčšou pravdepodobnosťou vznikol ako pevnosť k obchodnej ceste spojujúcej Michalovce s Poľskom. Z písomností sa o ňom dozvedáme až z roku 1335. Podľa záznamu bol hrad v roku 1312 poškodený po útoku vojsk palatína Omodeja. Nebolo to jediné dobytie pevnosti. Počas bojov Mateja Korvína s poľslým kráľom Kazimírom IV. došlo na opätovné značné poškodenie hradného objektu, rovnako tak aj v roku 1594, keď ho vypálilo cisárske vojsko. Hrad patril zemplínskym šľachticom Stárajovcom (Szatáray), ktorí ho na prelome 17. a 18. storočia opustili. Bolo to obdobie, kedy bohaté rody preferovali život v kaštieľoch a po potlačení kuruckého povstania hrady začali strácať význam. Práve naopak, ešte počas povstania sa stávali úkrytmi pre kurucov, ich zvyšky ich využívali aj po uzatvorení mieru. Preto dal cisár Leopold I. a po ňom aj Karol VI. opustené hrady búrať. Takto bol začiatkom 18. storočia zbúraný aj Viniansky hrad.

Opis hradu

Výstavba pevnosti začala plášťovým opevnením, ktoré bolo hrubé 120 cm. Začali pribúdať budovy, ktoré v rámci svojej stavby využívali časť opevnenia ako jednu zo stien. Až potom prišiel na rad hlavný palác s rozmermi 7 x 13 metrov a je poschodový. Tento Stárajovský palác je oproti iným častiam hradu v pomerne dobrom stave. Pivničné miestnosti sú čiastočne zasypané, ale stále sa zachovala pôvodná klenutá klenba. Táto jestvuje aspoň čiastočne aj v niektorých prízemných miestnostiach, v jednej sa dochovala aj omietka. Vstup do paláca bol z nádvoria. V severovýchodnej časti hradieb potom pristavali masívnu vežu, nazývanú „Magna turris“.

V 14. storočí mal hrad už dve veže, palác a vstup cez hradby zabezpečovala jedna brána. Na nádvorí ešte stála aj hradná kaplnka zasvätená svätej Margite a jeden obytný dom. Opis z polovice 15. storočia približuje vežu „Magma turris“ ako štvorposchodovú, namiesto jedného obytného domu spomína dva a tiež žalár, príbytok kováča a sýpku. Palác bol rozšírený o ďalšie miestnosti a popri veži sa stal dominantným objektom.

Hrad nikdy nepatril medzi rozľahlé. Strárajovci doň priveľa neinvestovali a nerozširovali ho. Po každom dobytí ho iba nechali dostavať do pôvodného stavu.

-sl-


Použitá literatúra:

Konik, Čurmová, Lugošová, Hlaváčová: Pod Vinianskym hradom (Zemplínska spoločnosť, 2006)

Viera Čurmová: Kultúrne pamiatky Zemplína I. (Zemplínska poločnosť, 2005)

Belo Polla: Hrady a kaštiele na Východnom Slovensku (Východoslovenské vydavateľstvo, 1980)











***

Tento príspevok vznikol v rámci projektu Pamäť ľudu: Terra Incognita, ktorý podporil Košický samosprávny kraj.